44 - Apollo 11

Dnes uplynulo 44 rokov od momentu, keď človek prvýkrát v histórii vstúpil na povrch iného kozmického telesa než svojej materskej planéty.apollo11-01

V päťdesiatych rokoch sa vedci sporili o to, či je lepšie skúmať vesmír pomocou automatov alebo pomocou kozmických lodí s posádkami. Líder americkej kozmonautiky Wernher von Braun v tom má ale už vtedy jasno: „Človek je ten najlepší počítač, aký môžeme na palube družice použiť… a jediný, ktorý môže byť masovo vyrábaný aj nekvalifikovanými robotníkmi.“ 8-)
 

Po štarte Jurija Gagarina v apríli 1961 sa pilotované kozmické lety stávajú aj vecou politickej prestíže, takže keď koncom mája 1961 prezident Kennedy vyhlasuje „verím, že tento národ by si mal vytýčiť za cieľ ešte do konca tohto desaťročia vyslať človeka na Mesiac a zaistiť jeho bezpečný návrat na Zem“, niet cesty späť. Do pohybu sa dáva obrovská mašinéria vedy, výskumu a priemyslu, v priebehu nasledujúcich rokov sa do programu Apollo-Saturn zapojilo 375.000 ľudí z dvadsaťtisíc firiem, samotná NASA zamestnávala v šesťdesiatych rokoch 34.000 zamestnancov. Samozrejme to nebolo lacné, ale na kritiku, že miliardy dolárov sa vyhadzujú „na Mesiac“ namiesto toho, aby sa vynakladali na pozemské účely, reagoval von Braun slovami: „Rozpočet NASA sa neutráca na Mesiaci. Utráca sa tu, na Zemi. Vytvára nová pracovné miesta, nové produkty, nové postupy, nové spoločnosti a celé nové priemyselné odvetvia.“

Obidve kozmické veľmoci, USA i ZSSR, sa pripravujú na lety k Mesiacu – v USA vzniká program Gemini, v rámci ktorého kozmonauti na dvojmiestnych lodiach skúšajú postupy a manévre, ktoré budú neskôr pri letoch na Mesiac potrebovať; Sovieti vyvíjajú novú kozmickú loď Sever. Sovietsku kozmonautika však postihla začiatkom roku 1966 ťažká strata, keď pri viac-menej banálnej operácii umrel hlavný konštruktér Sergej Koroľov. S jeho odchodom nikto nepočítal, takže nastal chaos, improvizácie a boj o funkcie. V kombinácii s faktom, že Brežnev kozmonautiku nepodporoval (a nefinancoval) ani zďaleka tak štedro ako jeho predchodca Chruščov, to ruský vesmírny program výrazne ochromilo – rok 1966 je jediným rokom, v priebehu ktorého neštartovala ani jedna sovietska kozmická loď a tak keď v decembri 1966 program Gemini končil, mali Američania získané všetky „kozmické“ rekordy a hlavne značný náskok.

Záverečná fáza „mesačných pretekov“, program Apollo, však nezačala šťastne – v januári 1967 zahynuli na floridskom kozmodróme pri teste kozmickej lode Apollo 1 traja astronauti (bližšie tu). V apríli sa pri prvom pilotovanom lete nového typu lode (vyvíjanej najprv pod názvom Sever, neskôr premenovanej na Sojuz) zabil Vladimir Komarov; rok 1967 sa tak stal najtragickejším v dovtedajšej histórii kozmonautiky. A zatiaľčo americký kozmický program sa po tragickom požiari Apolla 1 pomerne rýchlo pozviechal, Rusom sa po havárii Sojuzu 1 ich program pristátia na Mesiaci už resuscitovať nepodarilo.

Na Vianoce 1968 Apollo 8 úspešne oblieta Mesiac, v marci 1969 posádka Apolla 9 skúša lunárny pristávací modul a v máji 1969 delí astronautov z Apolla 10 od mesačného povrchu len pár kilometrov. Veľké finále je pripravené na júl 1969.

apollo11-02

Zem nad mesačným povrchom. Astronauti z Apolla 8, ktorí nafotili tento snímok, boli prvými ľuďmi, ktorí takéto niečo videli na vlastné oči (po návrate na Zem vypukol medzi astronautmi Andersom a Bormanom spor o to, kto z nich je autorom fotografie – rozbory činnosti posádky ukázali, že najpravdepodobnejšie Anders; Borman to uznal až po rokoch).

Rusi však doslova o päť minút dvanásť podniknú ešte posledný, už viac-menej zúfalý pokus o aspoň aké-také vyrovnanie sa Američanom: Tri dni pred ohláseným štartom Apolla 11, 13. júla 1969, vypustili automatickú sondu Luna 15, ktorá mala nabrať na Mesiaci vzorku mesačnej pôdy a dopraviť ju na Zem – o pár dní skôr, než prinesú prvú mesačnú pôdu Američania. Žiaľ ani tento pokus nevyšiel – Luna 15 sa pri dopade na mesačný povrch rozbila (úspech dosiahla až Luna 16 v septembri 1970, ktorá na Zem priviezla 101 gramov mesačnej pôdy; to už ale Američania mali kameňov z Mesiaca vyše sto kilogramov).

apollo11-03

Emblém letu Apolla 11

 

apollo11-04

Posádka Apolla 11 – zľava Michael Collins, Edwin Aldrin, Neil Armstrong.

 

apollo11-05

Aldrin, Collins a Armstrong počas prípravy na let.

 

apollo11-06

Armstrong a Aldrin v simulátore lunárneho modulu.

 

apollo11-07

Neil Armstrong skúša svoj „malý krok pre človeka“.

 

apollo11-08

Oficiálna fotografia posádky Apolla 11. Veliteľ Neil Armstrong, pilot veliteľského modulu Michael Collins a pilot lunárneho modulu Edwin Aldrin. Pred letom Apolla 11 vyčíslili štatistici mieru rizika na 16%, čo bolo extrémne vysoké číslo. Aby sa astronauti necítili pod príliš vysokým psychickým tlakom a aby neprekračovali hranice prijateľného rizika, sľúbili im papaláši NASA, že ak sa na Mesiac nedostanú – a nebude to ich vinou, dostanú druhú šancu a budú nominovaní do niektorej z ďalších posádok (v histórii kozmonautiky dostala podobný prísľub už len posádka Apolla 12).

 

apollo11-09

Už ho vezú! (Saturn 5 s Apollom 11 na štartovaciu rampu).

 

apollo11-10

Astronauti v autobuse cestou na štartovaciu rampu.

 

apollo11-11

16. júl 1969: Štart.

Po bezchybnom štarte a presnom navedení na dráhu sa objavujú prvé potiaže: Pri skúšaní navigácie podľa hviezd nedokážu astronauti niektoré z hviezd vôbec nájsť. Našťastie netrvá dlho, kým prídu na príčinu – navigátor Collins im schválne spustil program pre spiatočnú cestu, ktorú absolvuje veliteľský modul už bez lunárneho; a hviezdy, schované za Eaglom, pochopiteľne hľadajú márne.

apollo11-12

Michael Collins – ten, ktorý na Mesiac nevkročil. Jeho úlohou bolo zostať na palube veliteľského modulu na obežnej dráhe okolo Mesiaca, zatiaľčo Armstrong a Aldrin pristanú v lunárnom module na mesačnom povrchu. Nevďačnú úlohu „tretieho vzadu“ bral s pokojom. „Nemám ani v najmenšom pocit sklamania. Poletím 99,9% cesty tam a to mi úplne vyhovuje. Som úplne šťastný vo funkcii, ktorá mi bola pridelená.“ – odpovedal na otázku, či nemá pocit, že má pri expedícii Apolla 11 najnevďačnejšiu úlohu. Spisovateľ Norman Mailer to vo svojom reportážnom románe Oheň na Mesiaci komentoval takto: „…stále som mal pocit, že muška jeho šťastia je zavretá za sklom disciplíny. Jednoducho, že hrá toho tretieho šľachetného chlapíka, ktorého vo filmoch obvykle hral Spencer Tracy.“ V tejto súvislosti je ale zaujímavé, že Michael Collins neskôr šancu pristáť na Mesiaci dostal – šéfkozmonaut Slayton mu ponúkol miesto veliteľa výpravy Apolla 17, Collins však odmietol.

 

apollo11-13

Edwin Aldrin (každý ho volal Buzz, až si nakoniec v roku 1977 zmenil meno z Edwina na Buzza aj oficiálne). Veľmi chcel byť na Mesiaci prvý. Jeho otec, generál Edwin Aldrin starší, bol priateľom Orvilla Wrighta (o bratoch Wrightovcoch viac tu), pomáhal pri prvých štartoch rakiet amerického priekopníka Roberta Goddarda a za svojho syna intenzívne lobboval – čím spôsobil akurát to, že Buzzovi hrozilo vyradenie z misie.

 

apollo11-14

Lunárny modul Eagle po oddelení od veliteľského modulu Columbia: „Máte krásnu lietajúcu mašinu, Eagle, aj keď ste dolu hlavou,“ konštatuje Collins z paluby Columbie. – „Orol roztiahol krídla!“ – hlási Armstrong na Zem. Armstrong a Aldrin na jeho palube majú pred sebou dramatický deväťdesiatminútový zostup, „spestrený“ poplachovými hláseniami palubného počítača a zakončený hľadaním vhodného miesta na pristátie („Čím viac sme sa k nemu blížili, tým nám bolo jasnejšie, že to miesto je nehostinné. Všade sa povaľovali balvany veľkosti menšieho volkswagenu. Zdalo sa nám, že sa k nám skaly rútia obrovskou rýchlosťou… Nepochybne by bolo zaujímavé pristáť tam v tom kamení, pretože by sme mohli priniesť vzorky z nejakého krátera. Vedcov by to rozhodne zaujímalo. Potom zvíťazil rozum.“ – spomínal Armstrong).

 

apollo11-15

Prvá fotografia z povrchu Mesiaca – tieň lunárneho modulu na mesačnom povrchu. „Houston, tu základňa Tranquillity. Orol pristál.“ – hlásil Neil Armstrong po dosadnutí lunárneho modulu Apolla 11 na mesačný povrch 20. júla 1969. Názov Tranquillity si Armstrong vymyslel podľa miesta pristánia – Mora pokoja (po latinsky Mare Tranquillitatis). Lístok s textom „Mr. President, Eagle has landed“ sa vraj v noci po pristání objavil aj na hrobe prezidenta Kennedyho.

 

apollo11-16

Buzz Aldrin v lunárnom module Eagle po pristání. Podľa pôvodného programu letu si mali Armstrong s Aldrinom po pristání pár hodín pospať. Po štarte však požiadali o zmenu s odôvodnením, že v takom momente by aj tak nezaspali, čo im riadiace stredisko uznalo. Takže po nevyhnutných kontrolách systémov lunárneho modulu a jeho príprave na prípadný núdzový štart sa začali chystať na výstup na mesačný povrch („Je to, akoby sa dve dievčatá chceli obliecť do tanečnej v telefónnej búdke,“ – charakterizoval prezliekanie kozmonautov do mesačných skafandrov v stiesnených priestoroch lunárneho modulu astronaut Don Lind).

 

apollo11-17

20. júla 1969 (u nás už bolo 21. júla, 3:56 ráno): Malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo. „Neil nepatril k ľuďom, ktorí si robia starosti, ako na iných zapôsobiť hovoreným slovom, uspokojoval sa s tým, aby zaňho hovorila odvedená práca. Bol taký málovravný, že keď urobil svoj prvý historický krok na Mesiaci a vyslovil to slávne „Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo“, nás, čo sme ho poznali, ani neprekvapilo, že predniesol taký pamätný výrok. My sme totiž boli ohromení tým, že povedal vôbec niečo,“ – píše vo svojich memoároch astronaut Eugene Cernan. Ten slávny prvý krok máme zdokumentovaný len čiernobielou televíznou kamerou na stene lunárneho modulu.

 

apollo11-18

Po veliteľovi vystupuje z lunárneho modulu aj jeho pilot Aldrin. To už máme nafotené vo vyššej kvalite. ;-)

 

apollo11-19

„Rád by som vedel, ako dlho budú naše stopy na Mesiaci ešte viditeľné. Pre odtlačky stôp je tam pôda priam ideálna. Ako sa ukázalo, ľahký prachový materiál je súdržný a dá sa dobre formovať.“ Stopa Buzza Aldrina na mesačnom povrchu.

 

apollo11-20

Jedna z najslávnejších fotografií z misie Apolla 11: Buzz Aldrin – a v jeho prilbe odraz fotografujúceho Neila Armstronga. Obvykle sa publikuje upravená verzia s vyrovnaným horizontom a doplnenou čiernou plochou nad Aldrinovou hlavou. Armstrong to ale nafotil takto nakrivo. ;-)

 

apollo11-21

Buzz Aldrin vzdáva poctu americkej vlajke. („Prestaňte už šaškovať s tou vlajkou a zoberte konečne nejaké vzorky!“ – vykríkol vraj počas oficialít rozhorčene jeden z vedcov v riadiacom stredisku – treba ale povedať, že prvé, takzvané núdzové vzorky, už astronauti z povrchu vzali predtým.) Mimochodom, vlajka bola umiestnená príliš blízko lunárneho modulu, takže pri štarte z Mesiaca ju prúd spalín zvalil; pri ďalších výpravách programu Apollo už astronauti zapichovali vlajky ďalej.

 

apollo11-22

Jediná fotka Neila Armstronga na povrchu Mesiaca. Obľúbená a rozšírená fáma hovorí, že Aldrin svoj fotoaparát s Armstrongovými snímkami zabudol na Mesiaci, niekedy sa dokonca tvrdí, že naschvál – ako pomstu za to, že nemohol na Mesiac vystúpiť ako prvý. Pravda je však taká, že činnosť na povrchu mali astronauti podrobne naplánovanú a rozdelenú – a fotografovanie kolegu i lunárneho modulu mal v náplni práce Armstrong. Aldrin zase fotografoval panorámy, a práve na jednej z nich sa v podstate „nedopatrením“ ocitol aj veliteľ.

 

apollo11-23

Mapka miesta pristátia s pohybom oboch astronautov (CDR – veliteľ Armstrong, LMP – pilot LM Aldrin). Ako vidíte, nebola to bohvieako veľká turistika, keď človek nepočíta tých cca 400.000 kilometrov letu. ;-)

 

apollo11-24

Neil Armstrong po návrate do lunárneho modulu. Armstrong strávil mimo modulu 2 hodiny 13 minút, Aldrin 1 hodinu 42 minút. „Pracovať v gravitačnom poli Mesiaca je hotové potešenie. Vôbec sa pri tom neunavíte. Ja som mal za celú dobu jediný problém – chcel by som vidieť trochu ďalej. Strašne rád by som si vyšiel aspoň na najbližší kopček.“

 

apollo11-25

Pamätná plaketa, ktorá je na jednej z nôh lunárneho modulu na Mesiaci dodnes: Tu ľudia z planéty Zem v júli 1969 prvýkrát položili nohu na povrch Mesiaca. Prišli sme v mieri v mene celého ľudstva. Okrem podpisov posádky Apolla 11 je na plakete aj podpis prezidenta Nixona (ktorý po pristátí na Mesiaci hovoril s Armstrongom telefonicky z Bieleho domu – a novinári ich rozhovor následne označili za najdrahší telefonát v histórii).

 

apollo11-26

„Najkrajšie pre mňa bolo, keď sa na mesačnom obzore zase vynoril lunárny modul. Až v tej chvíli som vedel, že to dokázali – že pristáli na Mesiaci a zase odštartovali.“ – Michael Collins

 

apollo11-27

Kamienky z Mesiaca.

 

apollo11-28

Mesačný jedálny lístok.

 

apollo11-29

Apollo 11 po pristátí v Tichom oceáne. V pozadí lietadlová loď USS Hornet.

 

apollo11-30

24. júla 1969: Riadiace stredisko po pristátí Apolla 11.

 

apollo11-31

Kozmonauti v karanténnych oblekoch.

 

apollo11-32

Helikoptéra vezie Armstronga na palubu Hornetu.

 

apollo11-33

Posádka v karanténnej maringotke, pred ňou ich manželky.

 

apollo11-34

Armstrong, Aldrin a Collins sa stretávali každých päť rokov pri okrúhlych výročiach ich letu. Naposledy sa im to podarilo v roku 2009, kedy sa stretli aj s prezidentom Obamom. V auguste 2012 82-ročný Neil Armstrong zomrel.

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Oby | 21. 7. 2013 Ne 5:02 |   [1]

Hmmm, krásné počteníčko na dobrou noc, lojzo. Děkuji. :-)

reagovať

Bohdanweb | 21. 7. 2013 Ne 10:20 |   [2]

Dobré, moc dobré. Díky za připomenutí.
Přestože to přistání natočili v Hollywoodu a ne na Měsíci, jak jsem se dočetl na internetu. ;)

reagovať

Jago | 21. 7. 2013 Ne 10:54 |   [3]

[2] Také jsem to o tom Hollywoodu četl, ale moc se mi to nezdá. ;-) Jinak článek perfektní.

reagovať

lojzo | 21. 7. 2013 Ne 11:05 |   [4]

[2] To si mýliš – pristátie točili na Mesiaci, v Hollywoode dotáčali len štart, lebo to bolo lacnejšie než na Floride. 8-)

reagovať

lojzo | 21. 7. 2013 Ne 11:18 |   [5]

[2] + [3] Mimochodom, svojho času dostal od Aldrina (vtedy 72-ročného) jeden otravný zástanca konšpiračných teórií po hube (ak chcete, vygúglite si – Bart Sibrel incident), tak bacha! ;-)

reagovať

kopretinkaweb | 21. 7. 2013 Ne 16:39 |   [6]

čítam,čítam,a skoro mi káva utiekla :-D

reagovať

TlusŤjochweb | 21. 7. 2013 Ne 18:08 |   [7]

[4] To se mýlíš, nízkorozpočtové americké filmy se vždycky natáčely v Praze ve spolupráci s Barrandovskými ateliery.

reagovať

fialka | 21. 7. 2013 Ne 18:36 |   [8]

44 let už to je? To máme skoro kulaté výročí :-)
Pěkný článek, díky za připomenutí.

reagovať

Jago | 21. 7. 2013 Ne 19:27 |   [9]

Možná jsi měl napsat, že člověk vstoupil poprvé na povrch většího kosmického tělesa. Na různé meteority totiž šlápli už dávno jiní. :-)

reagovať

lojzo | 21. 7. 2013 Ne 19:33 |   [10]

[9] Puntičkár a hnidopich! 8-)

reagovať

Jago | 22. 7. 2013 Po 4:19 |   [11]

[10] To je z toho vedra. :-)

reagovať

lojzo | 18. 7. 2014 Pia 21:25 |   [12]

Aj po 45 rokoch sa ešte objavujú neznáme, alebo aspoň neopozerané fotografie Apolla 11. Pozrite.

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Kaple rodiny Boimů – interiér

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod