Dnešný oslávenec: Bernard Lovell

Britský fyzik a astronóm, „otec“ rádioastronómie, zakladateľ a dlhoročný riaditeľ observatória Jodrell Bank.
Celým menom a titulom Sir Alfred Charles Bernard Lovell, narodený 31. augusta 1913 v Oldland Common (dnes súčasť Bristolu, Anglicko), zomrel 6. augusta 2012 vo Swettenhame (Anglicko).

0831-bernard-lovell-01

Bernard Lovell (Zdroj)

Vyštudoval fyziku na univerzite v Bristole, potom pracoval na univerzite v Manchestri na výskume kozmického žiarenia. Po vypuknutí druhej svetovej vojny bol členom tímu, ktorý vyvíjal radary pre lietadlá (ktoré sa stali v leteckej Bitke o Britániu významnou britskou výhodou, Nemci vtedy ešte prakticky použiteľný radar nemali).

Po vojne sa (aj s vyradeným vojenským radarom) vrátil na manchesterskú univerzitu k výskumu kozmického žiarenia, čoskoro však prichádza na to, že elektrické interferencie, spôsobované električkami veľkomesta, jeho pozorovanie znemožňujú. Preto sa presídli do areálu univerzitného arboréta neďaleko dedinky Goostrey v severozápadnom Anglicku – a zakladá tu Jodrell Bank Observatory.

Prvým významným astronomickým objavom jeho tímu je zistenie, že dovtedy tajomné radarové odrazy sú spôsobené meteoritmi, ktoré pri vstupe do zemskej atmosféry ionizujú okolitý vzduch (aby bolo jasné – meteority cez deň nevidno, takže dovtedy si ich nikto veľmi nevšímal ;-) ).

V roku 1947 postavil Lovell v Jodrell Bank prvý veľký rádioteleskop s priemerom 66 metrov. To bol úctyhodný rozmer, zvlášť keď si uvedomíme, že to bola prakticky amatérska konštrukcia, no značnou nevýhodou bolo, že tento prístroj umožňoval pozorovanie len pomerne malej časti oblohy v nadhlavníku. Lovell preto čoskoro oslovil inžiniera Charlesa Husbanda a ten s použitím otáčacích mechanizmov delových veží vyradenej britskej vojnovej lode navrhol otočný teleskop, ktorým bolo možné pozorovať celú oblohu. Návrh bol v roku 1952 univerzitou odsúhlasený a v septembri 1952 sa začalo s hĺbením 27 metrov hlbokých základov. Stavba konštrukcie teleskopu skončila v roku 1955 a v lete 1957 bol tento prístroj uvedený do prevádzky. Priemer paraboly teleskopu je 76,2 m (250 stôp) a v čase svojho vzniku bol najväčším pohyblivým rádioteleskopom na svete (dnes je na treťom mieste). Stal sa najprv známym pod všeobecnými názvami „250-stopový teleskop“, prípadne „rádioteleskop v Jodrell Bank“, začiatkom 60-tych rokov, keď sa začala Jodrell Banku plánovať stavba ďalších teleskopov, bol označovaný ako „Telescope Mark I“. V roku 1987 bol oficiálne premenovaný na „Lovell Telescope“ a o rok neskôr je zapísaný medzi „Grade I listed buildings“, teda do zoznamu najvýznamnejších britských kultúrnych pamiatok.

0831-lovell-telescope

Lovell Telescope (Zdroj)

Dva mesiace po uvedení teleskopu do prevádzky vypustili v Sovietskom zväze prvú umelú družicu Sputnik a Lovellov teleskop bol jediným prístrojom na svete, ktorý mohol dráhu družice i jej nosnej rakety sledovať – čo samozrejme Rusom principiálne dosť vadilo, lebo rakety boli okrem družíc určené aj pre atómové hlavice, a v prípade útoku im jodrellbankský radar dosť podstatne znižoval moment prekvapenia (napríklad v čase Kubánskej krízy v roku 1962 bol teleskop prakticky nepretržite namierený na ZSSR, aby zachytil prípadný štart ruských rakiet čo najskôr).

V pionierskych rokoch kozmonautiky pán Lovell naštval Rusov ešte párkrát – družice (ruské i americké) pozoroval pravidelne a okrem toho, že zverejňoval ich dráhy (z ktorých sa dali vypočítať čas a miesto štartu, čo v ZSSR boli prísne tajné informácie), zachytával signály, ktoré vysielali – takže napríklad vo februári 1966, keď Luna 9 ako prvá kozmická sonda pristála na Mesiaci a fotografie, ktoré na jeho povrchu nafotila, faxovala na Zem, Lovell ich prenos zachytil a britská tlač ich publikovala skôr, než ich zverejnili Sovieti.

0831-bernard-lovell-03

Bernard Lovell pred svojim teleskopom (Zdroj)

Okrem sledovania družíc a rakiet sa Lovell venoval samozrejme aj astronómii, a to intra- i extrasolárnej (teda objektom v rámci našej slnečnej sústavy i mimo nej). Jeho teleskop poslúžil napríklad pri meraní vzdialenosti medzi Zemou a Venušou, pri objavoch viac než 100 pulzarov, nejakých tých kvazarov, gravitačných šošoviek a v neposlednom rade aj pri (zatiaľ neúspešnom) hľadaní mimozemských civilizácií.

Popri vedeckej rádioastronómii pracoval Lovell aj na vojenských projektoch – nezanedbateľne sa angažoval predovšetkým pri vývoji systému včasnej výstrahy pred sovietskym jadrovým útokom. Je teda jasné, že asi nepatril medzi obľúbencov sovietskeho Politbyra. Sám dokonca tvrdil, že keď v roku 1963 navštívil sovietske riadiace stredisko kozmických letov v Jevpatorii na Kryme, pokúsili sa ho Rusi zavraždiť smrteľnou dávkou rádiového žiarenia (o tomto „incidente“ verejne hovoril prvýkrát až v roku 2009 s tým, že podrobnosti budú zverejnené až po jeho smrti – zatiaľ som na nijaké nenarazil, ale možno sa ich čoskoro dočkáme).
Na druhej strane mu Sovieti mohli byť (a podľa slov viacerých ruských kozmonautov aj boli) vďační za to, že ich aktivity vo vesmíre potvrdzoval ako nezávislý zdroj, čo v dobe studenej vojny a vzájomnej podozrievavosti bolo „na nezaplatenie“.

0831-bernard-lovell-02

Bernard Lovell (Zdroj)

V roku 1946 je Lovell za svoj radar ocenený Rádom Britského impéria, v roku 1961 je „za významný prínos k rozvoju rádioastronómie“ pasovaný na rytiera.

V roku 1980 odchádza Sir Bernard do dôchodku a posledné roky života strávil v ústraní na britskom vidieku, obklopený (ako uvádza wikipédia) „hudbou, svojimi knihami a záhradou plnou vzrastlých stromov, ktoré pred desaťročiami sám zasadil“. Zomrel začiatkom tohto mesiaca, dnes by sa bol dožil 98 rokov.

Zdroje:
http://en.wikipedia.org/…rnard_Lovell
http://www.kosmonaut.cz/ (zápis z 15. augusta 2012)
http://www.telegraph.co.uk/…s-world.html
http://www.telegraph.co.uk/…diation.html

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

SV | 31. 8. 2012 Pia 10:13 |   [1]

zaujímavý človek. aj článok.

reagovať

Jago | 31. 8. 2012 Pia 14:15 |   [2]

Tak tohle se mi líbí! Některé pikantnosti týkající se sovětského kosmického programu jsem neznal.

reagovať

SV | 31. 8. 2012 Pia 14:51 |   [3]

[2] „Některé pikantnosti týkající se sovětského kosmického programu jsem neznal.“ buď rád ;-)

reagovať

Ďuri | 31. 8. 2012 Pia 16:56 |   [4]

[3] Najmä pikantnosti o pani Tereškovovej sú na zabudnutie!

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Osario, schodiště

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod