Dnešný oslávenec: Kilián Ignác Dientzenhofer

Český architekt a staviteľ nemeckého pôvodu, najvýznamnejší architekt českého vrcholného baroka. Narodený 1. septembra 1689 v Prahe, zomrel v decembri 1751 tamtiež (v rôznych zdrojoch som narazil na dátumy 12., 17. i 18. decembra – aj wikipédia uvádza v jednotlivých jazykových mutáciách všetky tri možnosti ;-) ). Jeho priezvisko sa niekedy vyskytuje aj v podobách Dienzenhofer a Dinzenhofer.

0901-dientzenhofer-01

Kilián Ignác Dientzenhofer (Zdroj)

Narodil sa v rodine významného bavorského architekta Christopha (Kryštofa) Dientzenhofera, ktorý počas väčšiny života pôsobil v Čechách (najprv v Karlových Varoch, následne v Chebe a napokon v Prahe, kde sa v roku 1685 oženil s vdovou po staviteľovi Aichbauerovi – čím vyženil zabehnutú stavebnú firmu a tri deti; následne sa im narodili ďalšie dve, vrátane Kiliána Ignáca).
Pravdepodobne vyštudoval prestížne jezuitské gymnázium na pražskej Malej Strane, potom minimálne jeden rok študoval filozofiu na pražskej univerzite (ktorá vtedy sídlila v Klementíne). Hoci sa pôvodne chcel venovať duchovnej práci, napokon si po vzore svojho otca a strýkov zvolil architektúru.

Niekedy okolo roku 1707–1709 (teda vo veku 18–20 rokov) odchádza zbierať skúsenosti do zahraničia, miesta a dĺžky pobytu však nie sú známe – s výnimkou Viedne, kde pracuje minimálne u dvoch špičkových barokových architektov – Johanna Bernharda Fischera von Erlach a Johanna Lucasa von Hildebrandt. Pravdepodobne pôsobil aj v Taliansku a Francúzsku, možno aj v Anglicku. Isté je, že v roku 1716 je už späť v Čechách a pomáha otcovi na stavbe břevnovského kláštora. To už je rozhľadeným a skúseným človekom, ovláda šesť jazykov (okrem češtiny, ktorú považoval za svoj rodný jazyk, aj nemčinu, taliančinu, latinčinu, francúzštinu a angličtinu).

Jeho prvým samostatným dielom je letohrádok grófa Michnu z Vacínova v pražskom Novom Meste, nazývaný Vila Amerika (dnes v nej sídli Múzeum Antonína Dvořáka). Táto dvojpodlažná stavba so symetrickým priečelím a manzardovou strechou je evidentne ovplyvnená štýlom jeho viedenského učiteľa Hildebrandta a napriek dobe svojho vzniku inklinuje svojím poňatím skôr k neskoršiemu klasicizmu než k vrcholnému baroku. V ďalšej tvorbe síce Dientzenhofer uplatňuje princípy obidvoch hlavných smerov barokovej architektúry – dynamizujúceho i klasicuzujúceho, no ten dynamizujúci jednoznačne prevláda.

0901-dientzenhofer-08

Vila Amerika. (Zdroj)

Dientzenhofer je autorom viac než dvoch stoviek budov, väčšinou cirkevných. Jeho diela si iste ľahko nájdete (napríklad v niektorom zo zdrojov na konci tohto článku ;-) ), ja tu spomeniem len tie najdôležitejšie či najznámejšie: V Prahe kostoly svätého Bartolomeja, svätého Jana Nepomuckého na Skalke a svätého Mikuláša (hneď dva – jeden na Staromestskom námestí, druhý na Malej Strane), zo svetských stavieb predovšetkým Invalidovňa v Karlíne (tu je však zrealizované len malé torzo pôvodného zámeru). Mimo metropoly kostol svätej Márie Magdalény v Karlových Varoch či kostol sv. Martina vo Chváleniciach (ktorý, podobne ako niektoré ďalšie stavby, po Dientzenhoferovej smrti dokončil jeho spolupracovník a zať Anselmo Lurago).

0901-dientzenhofer-02

Kostol sv. Márie Magdalény v Karlových Varoch. (Zdroj)

0901-dientzenhofer-03

Kostol sv. Bartolomeja v Prahe (Zdroj). Typický príklad barokového dualizmu – kľud a jednoduchosť fasády…

0901-dientzenhofer-04

…je vo výraznom protiklade voči dynamickému interiéru. (Zdroj)

0901-dientzenhofer-05

Chrám sv. Mikuláša na Staromestskom námestí. (Zdroj)

0901-dientzenhofer-06

Chrám sv. Mikuláša na Malej Strane. (Zdroj) Tradičná otázka televíznych súťaží: Ktorá z jeho veží je vyššia? ;-)

Ako človek bol Dientzenhofer vraj príjemný, ale v spoločenskom styku primerane vážny. Nerád rozprával o svojej práci a architektúre ako takej. Na druhej strane sa nám zachovalo svedectvo, že jeho priateľ, opát břevnovského kláštora Otmar Zinke, ktorý mu dával k dispozícii svoj koč na inšpekčné cesty, nabádal svojich podriadených, aby pánovi staviteľovi dali do koča ako spoločníka „nejakého vzdelaného teológa, pretože o teológii sa on baví rád“.
Z dvoch manželstiev vychoval dohromady 15 detí (a to mu ešte niekoľko ďalších umrelo). Pri takej veľkej rodine asi nie je prekvapujúce, že hoci na nedostatok zákaziek sa sťažovať nemohol, nikdy nebol bohatý. V roku 1745 dokonca odmietol šľachtický titul s odôvodnením, že jeho finančné pomery mu nedovoľujú žiť primerane panskému, či – ako v komentároch opravuje pozorný Jago – rytierskemu stavu.

Zdroje:
Bohuslav Syrový a kolektiv: Architektura – svědectví dob. (SNTL Praha, 1987)

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Elizaweb | 2. 9. 2012 Ne 1:48 |   [1]

Mám velice ráda jeho stavby. Kostel v Karlových Varech znám velice dobře, a i ty pražské ráda fotím i koukám do nich. Je ještě určitě hodně dalších jeho staveb, a je až s podivem, jak se takový, velice vzdělaný člověk se vším svým životem dobře popasoval, a co dokázal. Mnozí by potřebovali v dnešní době alespoň trošičku jeho píle.

reagovať

Jago | 2. 9. 2012 Ne 8:16 |   [2]

Pěkně jsi to. lojzo, sepsal. Na malostranského Mikuláše jsem se koukal denně 27 let, i když uvnitř jsem byl vlastně jen jednou nebo dvakrát. Takže odpověď na soutěžní otázku přenechám přespolním. :-)
Nalezl jsem jedinou mušku: asi bys měl nějak nahradit slova „panskému stavu“. Panský stav je odborný přesně definovaný termín (byl to druhý stav, první byl stav duchovní) a osobně si myslím, že v případě KID mělo jít spíš o povýšení do třetího stavu – rytířského.

reagovať

SV | 3. 9. 2012 Po 10:16 |   [3]

moc pekné, Lojzo. ten kostol v Karlových Varoch veľmi pekný.

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Plán paláce (z naučné cedule)

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod