Dnešný oslávenec: Lev Landau

Sovietsky fyzik, nositeľ Nobelovej ceny.
Celým menom Lev Davidovič Landau, narodený 22. januára 1908 (podľa juliánskeho kalendára, ktorý tam vtedy ešte platil, 9. januára) v Baku (Azerbajdžan), zomrel 1. apríla 1968 v Moskve.

0122-lev-landau-01

Landau vo väzení (1938) (Zdroj)

Landau (priateľmi a kolegami volaný Dau) mi bol sympatický už od prvých chvíľ, kedy som sa o jeho existaencii dozvedel (to bolo niekedy na gympli). Vlastne ani neviem prečo – zrejme najväčšiu úlohu zohrala jeho neformálnosť a „normálnosť“, ktorá bola v nádhernom kontraste s tými všetkými formalitami a nenormálnosťami okolo.

Narodil sa v židovskej rodine ropného inžiniera a učiteľky prírodných vied, od malička prejavoval veľké nadanie pre matematiku (neskôr o sebe rád vravel „integrovať som sa naučil v trinástich, derivovať som vedel odjakživa“). Ako trinásťročný zmaturoval, potom študuje na univerzite v rodnom Baku súčasne dva odbory – fyzikálnomatematický a chemický. Po dvoch rokoch je za odmenu preložený na fyzikálne oddelenie petrohradskej univerzity, kde sa stáva asistentom Abrama Ioffeho a spriatelí sa s Georgijom Gamovom (ktorý neskôr emigroval do USA a preslávil sa pod menom George Gamow).
Ešte počas štúdia publikoval prvé práce z teoretickej fyziky, roku 1927 univerzitu úspešne ukončil a získava štipendium, ktoré mu umožňuje v rokoch 1929–30 pracovať v zahraničí u špičkových fyzikov (v Göttingene u Maxa Borna, v Lipsku u Wernera Heisenberga, v Zürichu u Wolfganga Pauliho, v Cambridge u Ernesta Rutherforda, ale hlavne v Kodani u Nielsa Bohra, ktorý ho ovplyvnil najviac).

0122-lev-landau-02

Lev Landau (Zdroj)

Po návrate do ZSSR sa stal vedúcim oddelenia teoretickej fyziky na Fyzikálno-technickom inštitúte v Charkove, z ktorého sa čoskoro stalo najdôležitejšie sovietske pracovisko teoretickej fyziky. Stáva sa doktorom i profesorom a v roku 1937 odchádza do Moskvy, kam ho volá ďalší vynikajúci ruský fyzik Pjotr Kapica (ten od roku 1921 pôsobil v Cambridge, pri návšteve rodiny v ZSSR v roku 1934 mu ale bol odobraný pas, takže ostal v Moskve). Landau dostáva funkciu vedúceho oddelenia teoretickej fyziky, ale nevydrží v nej dlho. V apríli 1938 sa podieľa na príprave letáku, ktorý varuje pred ohrozením socializmu „stalinským fašizmom“ (autori ho chcú rozširovať v prvomájovom sprievode) a 28. apríla je zatknutý. Kapica hneď v deň zatknutia odvážne píše Stalinovi, na Landauovo prepustenie vyzývajú aj svetovo známi vedci (vrátane Nielsa Bohra), a kupodivu dosiahnu aspoň zmiernenie podmienok vo väzení. Kapica neskôr intervenuje aj u šéfa NKVD (a neskôr KGB) Beriju ("Prosím oslobodiť väzneného profesora fyziky L.D. Landaua na moju osobnú zodpovednosť. Zaručujem sa NKVD, že Landau sa v mojom inštitúte nebude zúčastňovať žiadnej kontrarevolučnej činnosti a že prijmem všetky opatrenia, ktoré budú v mojej moci, aby som mu v takejto činnosti zabránil aj mimo inštitútu. V prípade, že zaznamenám z Landauovej strany akékoľvek vyjadrenia namierené voči sovietskej moci, neodkladne to oznámim orgánom NKVD.“), nakoniec píše ministrovi zahraničia Molotovovi – a na jeho zodpovednosť je Landau napokon koncom apríla 1939 prepustený.

Vracia sa do Moskvy (odvtedy až do svojej smrti je zamestnancom Kapicovho Inštitútu fyzikálnych problémov) a pracuje na problémoch z oblasti fyziky nízkych teplôt a fyziky plazmy. V druhej polovici 40-tych rokov sa stáva členom tímu, ktorý pracuje na vývoji sovietskej atómovej bomby (a neskôr je v tíme Andreja Sacharova, ktorý vyvíja vodíkovú). Landau vypracoval principiálne nové metódy matematických výpočtov, vytvoril nový matematický aparát. V čas, keď boli počítače v nedohľadne a zložité výpočty sa robili zdĺhavo na logaritmických pravítkach a elektrických „počítacích strojoch“, Landau ich robil z hlavy. Po Stalinovej smrti vyhlásil: „Koniec, už sa nebojím a odchádzam“ a projekt vodíkovej bomby opúšťa.

V roku 1954 mu je udelený titul Hrdina socialistickej práce – najvyššie sovietske civilné vyznamenanie. V januári 1962 má vážnu dopravnú nehodu, šesť týždňov je v bezvedomí a niekoľkokrát prežije klinickú smrť. Potom sa z bezvedomia preberá, ale dlhý čas ešte trávi v nemocnici, kde ho zastihuje aj správa, že mu bola udelená Nobelova cena (za vysvetlenie príčin supratekutosti hélia). Je prvým laureátom, ktorý si Nobelovu cenu prevzal v nemocnici (v decembri 1962). Po návrate z nemocnice sa už nikdy nezotavil, k práci sa vrátiť nedokáže a v roku 1968 zomiera.

0122-lev-landau-03

Lev Landau (Zdroj)

Jeho Kurz teoretickej fyziky, ktorý napísal spolu so svojim študentom a spolupracovníkom Jevgenijom Lifšicom (zaujímavé je, že Landau prakticky nedokázal svoje fyzikálne myšlienky zrozumiteľne štylizovať, takže o Kurze sa hovorí, že ho „Lifšic nevymyslel a Landau nenapísal), je dodnes uznávanou sériou učebníc.

A aby som dokumentoval tú jeho „normálnosť“, ktorú som spomínal na začiatku, dve ukážky jeho humoru:
Na vedeckej konferencii, kde sovietsky „biológ“ Trofim Lysenko (ten biológ je v úvodzovkách preto, že jeho teórie toho s vedou veľa spoločného nemali) predstavoval svoje názory, sa ho Landau po skončení prednášky spýtal: „Takže vy tvrdíte, že keď krave odrežeme ucho, a jej potomkom takisto, skôr či neskôr sa začnú rodiť bezuché kravy?“ „Správne,“ – odpovedal Lysenko. A Landau na to: „Tak mi prosím vysvetlite, ako to, že sa ešte stále rodia panny?“

A na záver klasifikácia žien podľa Landaua: Ženy sa delia na krásne, dobré a zaujímavé.

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Jago | 22. 1. 2013 Ut 8:17 |   [1]

Dobrý článek! Když jsem se na ruské Wikipedii podíval, co všechno ten pán vymyslel a sepsal, pojal jsem k němu ještě větší úctu.
Jediná připomínka: Lavrentij Berija neblahé paměti byl ve zmiňované době šéfem NKVD (lidového komisariátu vnitra), nikoliv KGB (Výboru státní bezpečnosti), který vznikl až později.

reagovať

lojzo | 22. 1. 2013 Ut 9:43 |   [2]

[1] Pravdu vravíš, opravil som. ;-)

reagovať

Elizaweb | 22. 1. 2013 Ut 13:01 |   [3]

Ano i já si přesně vzpomínám na okamžiky, kdy jsme se o něm na gymplu bavili. Bylo pár správných Rusů, za které se tato zem nikdy nemusela stydět.

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Rumunsko - západ slunce na jezeře Zănoaga

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod