Dnešný oslávenec: Miloš Forman

Český filmový režisér, žijúci od roku 1968 v USA.
Narodený ako Jan Tomáš Forman 18. februára 1932 v Čáslavi, dnes oslavuje 81. narodeniny.

0218-milos-forman-01

Miloš Forman (Zdroj)

Rodičia Miloša Formana boli počas Protektorátu zatknutí Gestapom (kvôli jednému zakomplexovanému sudetskému Nemcovi, ktorý za Hitlera urobil kariéru a disponoval pečiatkou „Návrat nežiadúci“) a zavraždení v koncentrákoch (po vojne sa Forman od maminej spoluväzeňkyne v koncentráku, ktorej to pani Formanová pred smrťou povedala, dozvedel, že jeho biologickým otcom je architekt Otto Kohn, žijúci vtedy už v USA, ale jeho život to nijako neovplyvnilo). Miloš vyrastal u príbuzných, školskú dochádzku absolvoval najprv v nemeckej škole (hoci nemecky nevedel), po vojne v internátnom gymnáziu kráľa Juraja v Poděbradoch (ktorú zriadila vláda podľa vzoru anglických škôl pre vojnové siroty – ale nechodili tam len siroty, spoznal sa tam s Havlom, Passerom aj s Mašínovcami), v roku 1955 úspešne vyštudoval pražskú FAMU.

Po škole spolupracoval s viacerými režisérmi, najviac s Alfrédom Radokom (na filme Dědeček automobil i na predstavení Laterny magiky v Bruseli na EXPO). V roku 1958 sa prvýkrát oženil – vzal si Janu Brejchovú – ale manželstvo im vydržalo len štyri roky. Pri natáčaní svojej režijnej prvotiny Konkurs sa zoznamuje so speváčkou Věrou Křesadlovou, s ktorou neskôr vstupuje do druhého manželstva – a má s ňou dvojčatá Petra a Matěja (treťou Formanovou manželkou sa koncom 90-tych rokov stáva Martina Zbořilová, známa predtým ako „přítulkyně“ Karla Gotta – s ňou má takisto dvojčatá, Jima a Andyho).

0218-milos-forman-02

(Zdroj)

0218-milos-forman-03

(Zdroj)

Ako režisér debutoval v roku 1963 hneď dvoma filmami – Konkurs a Černý Petr. Prvý je polodokumentárny film o konkurze na speváčku v divadle Semafor, druhý je považovaný za prvý film „českej novej vlny“ (autori, ktorí používajú termín „československá nová vlna“, väčšinou považujú za jej prvé dielo Slnko v sieti (1962) slovenského režiséra Štefana Uhera).

 

 

 

 

0218-milos-forman-04

(Zdroj)

0218-milos-forman-05

(Zdroj)

 

Tretím Formanovým filmom boli Lásky jedné plavovlásky (1966), považované mnohými filmovými kritikmi za vôbec najlepší film českej novej vlny (prekvapujúco do hlavnej úlohy obsadil Hanu Brejchovú, svoju bývalú švagrinú), o dva roky neskôr Hoří, má panenko (film produkoval svetoznámy taliansky producent Carlo Ponti, ktorému sa ale konečný výsledok nepáčil; napriek tomu bol nominovaný na Oscara v kategórii najlepší zahraničný film). Po augustovej invázii, ktorá zastihuje Formana v Hollywoode, ostáva v USA (neemigruje, jeho pobyt je oficiálny, krytý zmluvou medzi Filmexportom a Paramount Pictures).

 

 

0218-milos-forman-06

(Zdroj)

0218-milos-forman-07

(Zdroj)

Prvý americký film Taking off (prekladané obvykle ako Odchádzam, 1971) v Amerike veľký úspech nemal, bol pre ňu príliš „európsky“ (získal ale cenu na festivale vo francúzskom Cannes). O tri roky neskôr natočil Prelet nad kukučím hniezdom podľa bestselleru Kena Keseyho (v češtine vyšiel pod názvom Vyhoďme ho z kola ven, v slovenčine Bol som dlho preč) s Jackom Nicholsonom – a získal päť Oscarov. Pre mňa je to jeden z mála filmov, ktoré považujem za rovnako dobré ako ich literárna predloha. Ako Forman píše, natočením tohto, aj komerčne veľmi úspešného, filmu stratil povesť čudného avantgardného Európana a začali sa mu hrnúť tie najlepšie scenáre.

 

0218-milos-forman-08

(Zdroj)

Nasledoval „hipiesácky“ muzikál Hair (Vlasy, 1979) – dlhé vlasy ako symbol slobody asi husákovským normalizátorom veľmi nevoňali, takže v Československu uvedený až po Amadeovi, kedy už bolo ťažko Formana ignorovať. ;-) Záverečná scéna, v ktorej stovky vojakov pochodujú do útrob transportného lietadla „ako do pece v koncentráku“ je jednou z najsilnejších protivojnových scén v dejinách filmu. Mimochodom, keď Formanovi Pentagon pre túto scénu odmietol prenajať priestory na niektorej vojenskej základni (s odôvodnením, že film zobrazuje armádu v zlom svetle a že s pacifistickou filozofiou muzikálu nesúhlasia), presadil si to cez „svojho“ kongresmana argumentom, že „armáda je verejná inštitúcia, platená aj z mojich daní – a ja sa vojakov na ich vkus a filozofiu tiež nepýtam“.

 

 

 

 

 

 

0218-milos-forman-09

(Zdroj)

0218-milos-forman-10

(Zdroj)

O ďalšom filme, Ragtime (1981), neviem dokopy nič, takže ho tu uvádzam len „do počtu“. ;-) A po ňom nasledoval v roku 1984 Amadeus. Keďže Forman už v tom čase bol americkým občanom, mohol si splniť svoj sen a natáčať film o Mozartovi v Prahe, a naviac s kopou českých hercov i filmárov. „To už jsem přijížděl jako americký občan, který bude točit americký film, na kterém komunistická vláda vydělá americké peníze – právě ty dolary byly hlavním důvodem, proč mě do země vůbec pustili.“ – píše v memoároch. Paradoxne po udeľovaní Oscarov americké noviny vyšli s titulkami „Český večer v Hollywoode“ – Amadeus získal Oscarov hneď osem (pričom nominovaný bol na jedenástich; v kategórii za hlavnú mužskú úlohu boli nominovaní predstaviteľ Mozarta i Salieriho) a zdvihol predaj nahrávok Mozartových diel na celom svete o viac než 50 percent.

0218-milos-forman-11

(Zdroj)

0218-milos-forman-12

(Zdroj)

Valmont (1989) mal trochu smolu, že rovnaký príbeh stvárnil aj v takmer v rovnakom čase natočený film Nebezpečné známosti (v ktorom excelovali John Malkovich a Glenn Close(ová)), takže v pamäti z neho zostanú asi najviac barokové kostými Theodora Pištěka (však bol za ne aj nominovaný na Oscara).

Ľud versus Larry Flynt (1996) sa zaoberá otázkou konfliktom medzi slobodou slova a následkami, ktoré z nej vyplývajú – konkrétne voľného šírenia pornografie. Forman vo svojich memoároch píše, že považoval za potrebné, aby scenár čítal aj jeho hlavný „hrdina“ – pornomagnát Flynt. Tak mu ho poslal (v sprievodnom liste ho upozornil, že to preňho možno nebude príjemné) a po nejakom čase za ním zašiel, aby si vypočul jeho názor. Flynt mal scenár už prečítaný a prešpikovaný mnohými poznámkami. V rozhovore mu poopravoval nezrovnalosti, čo Formanovi podľa jeho vlastných slov veľmi pomohlo. Nakoniec režisér nabral odvahu a spýtal sa : „Larry, a vám nevadí, že v niektorých tých scénach nevyzeráte práve ako hrdina?“ „Ale vadí, samozrejme, že mi to vadí“ – odpovedal Flynt – „ale čo mám robiť, keď je to všetko pravda?“

0218-milos-forman-13

(Zdroj)

0218-milos-forman-14

(Zdroj)

Muž na Mesiaci z roku 1999 je príbehom výstredného komika Andyho Kaufmana a nateraz posledný Formanov film Goyove prízraky sa podobne ako Amadeus venuje historickej osobnosti – tentoraz maliara Francisca Goyu. Ani jeden z nich som nevidel, takže zase nemám, čo by som dodal. :-(

Začiatkom tohto mesiaca získal Forman od Združenia amerických režisérov cenu za celoživotné dielo. Už bolo načase. ;-)

Miloš Forman napísal veľmi „čitateľné“ memoáre „Co já vím? Aneb Co mám dělat, když je to pravda?“ – v roku 2007 vyšli v druhom vydaní, doplnenom až po Goyove prízraky. Ku každému filmu by sa z nich citovať celé odstavce – ale to by som sem musel prepísať takmer celú knižku. Takže na ukážku aspoň pár viet o Konkurze:
Já, Mirek Ondříček a Ivan Passer jsme se pustili do natáčení jakéhosi němého dokumentu o divadle Semafor, které právě začínalo být v Praze velkým šlágrem. Jiřího Suchého a Jiřího Šlitra, kteří to divadlo založili, jsem dobře znal, takže nás nechali dělat si v divadle, co nás napadlo. Chodili jsme tedy po budově a zaznamenávali její život. V té době se v Semaforu zrovna pořádal konkurs na zpěvačku, a to mě vzalo ze všeho nejvíc. Bylo až neuvěřitelné, jakou moc má mikrofon. Ty dívky k němu přistupovaly, jako by to byla kouzelná hůlka, která je obdaří skvělým hlasem a krásou. Tuctové nanynky se před tímhle baňatým kusem drátu lascivně nakrucovaly a diblíkovaly, hudebně hluché holky do něho z plna hrdla vyly a upejpavé trémistky se před ním nechaly natahovat na skřipec veřejné kritiky. Během konkursu nastaly chvíle, kdy se člověk cítil vyloženě nepříjemně. Mladé ženy se odhalovaly až na samu dřeň svého ctižádostivého já a jejich sebeláska byla často tak nestoudná, až se člověk styděl na to koukat. (podobné pocity si divák môže vyskúšať dnes už bežne – nedávno začala ďaľšia séria Superstar ;-) – pozn. lojza)
Rozhodl jsem se, že udělám o konkursu film, ve kterém se nebudu stydět koukat, a že donutím diváky, aby se na ten krutý tyátr koukali se mnou.
Požádal jsem o pomoc Šebora, který na Barrandově vydyndal miniaturní rozpočet pro dokumentární film. Barrandov nám poskytl filmový materiál, jednoho osvětlovače a pár lamp, dodávku a později přidal i střihače. Natáčeli jsme mou novou kamerou a zvuk jsme nahráli na můj starý grundig, který jsem si přivezl ještě z Bruselu. Konkurs byl patrně nejamatérštější film, jaký kdy na Barrandově vznikl. (…)
Nevím, jak se to mohlo stát, ale do Konkursu se všichni, co na něm dělali, zamilovali. Tvrdí barrandovští profíci makali zadarmo přesčas, abychom se vešli do našponovaného rozpočtu. Střihače Mílu Hájka ten natočený materiál tak chytl, že se zavřel ve střižně, pracoval ve dne v noci, a dokonce tam i spal. Jeho úkol byl naprosto šílený, ale on ho zvládl. Obraz jsme totiž natáčeli na kameru a zvuk na magnetofon, takže neexistoval žádný synchron. Dokonce jsme neměli ani klapku. Na zpracování do střižny jsme Milošovi dali jen horu neoznačeného filmového materiálu a kopec magnetofonové pásky. Bůhvíjak se mu podařilo sladit zvuk s obrazem, jenže hned se to začalo zase rozjíždět a on tu a tam musel ustřihnout nějaké to okýnko, aby zvuk s obrazem udržel pohromadě – proto je Konkurs dnes místy trochu trhavý. V každém případě nás Míla nakonec zachránil.

A tu je záverečná scéna z filmu Hair:

 

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

kety | 19. 2. 2013 Ut 19:08 |   [1]

Pěkný medajlonek jsi připravil, lojzo. Nevíš, kdy a jak přišel Forman ke jménu Miloš? Taky jsem všechny jeho filmy neviděla, ale z těch klasických mám nejraději Černého Petra. Vladimír Pucholt je tam úžasný… ;-)

reagovať

SV | 21. 2. 2013 Št 16:28 |   [2]

ďakujem Lojzovi za ďaľšie rozšírenie kultúrnych obzorov.

reagovať

SV | 21. 2. 2013 Št 16:29 |   [3]

„Záverečná scéna, v ktorej stovky vojakov pochodujú do útrob transportného lietadla „ako do pece v koncentráku“ je jednou z najsilnejších protivojnových scén v dejinách filmu.“
je. dodnes si ju pamätám. aj hudbu k nej.

reagovať

quick | 21. 2. 2013 Št 20:03 |   [4]

[3] Ono stačí si ji znovu přehrát a potom se toho nezbavím na delší dobu. Stává se to někomu? Nejen u hudby, ale i u některých knížek.


Nemohl by lojzo přidat video?

reagovať

lojzo | 21. 2. 2013 Št 20:42 |   [5]

[4] Mohol.

reagovať

kety | 21. 2. 2013 Št 21:03 |   [6]

[4] Než se objeví lojzo, můžeš se podívat sem ;-)
Taky se mi to stává, ale nejčastěji u hudby…

reagovať

kety | 21. 2. 2013 Št 21:05 |   [7]

[5] Omlouvám se, lojzo, nechci Ti lézt do zelí, netušila jsem, že už jsi tu. ;-)

reagovať

lojzo | 21. 2. 2013 Št 21:07 |   [8]

[7] Odpúšťam ti. ;-)
A pozerám, že to tvoje video je o sekundu dlhšie! 8-O

reagovať

quick | 21. 2. 2013 Št 21:47 |   [9]

[5]
[6]

Dík. Ono je to strašlivě opravdové.

reagovať

SV | 22. 2. 2013 Pia 9:51 |   [10]

[9] je

reagovať

SV | 22. 2. 2013 Pia 9:52 |   [11]

[4] stáva ;-)

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Co to je? UFO?

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod