Dnešný oslávenec: Niki Lauda

Rakúsky automobilový pretekár (trikrát majster sveta v pretekoch automobilov Formuly 1, víťaz 25 Veľkých cien), pilot a podnikateľ.
Narodený ako Andreas Nikolaus Lauda 22. februára 1949 vo Viedni, dnes oslavuje 64. narodeniny.

0222-niki-lauda-01

(Zdroj)

Pochádza z úspešnej a bohatej rakúskej rodiny (jeho starý otec Hans Lauda bol jedným z najväčších rakúskych podnikateľov, od roku 1956 až do svojej smrti v roku 1974 bol prezidentom Rakúskeho zväzu priemyselníkov). Keď mal pätnásť, kúpil si z vreckového svoje prvé auto (kabriolet Volkswagen Chrobák, ktorého rok výroby bol zhodný s Nikiho rokom narodenia – 1949).

Ako devätnásťročný začína pretekať na pretekoch automobilov do vrchu (rodičia ho v tom nepodporujú, na štartovné si privyrába ako závozník na nákladiaku) – a hneď v prvých pretekoch získava druhé miesto. V roku 1969 absolvuje seriál pretekov Formuly Vee (to boli nemecké preteky, autá museli pozostávať z predpísaných súčiastok, použitých na VW Chrobák, oproti konkurenčným Formula Ford alebo Formula BMW to boli preteky lacné a monoposty zhotoviteľné prakticky „na kolene“), o rok neskôr je účastníkom seriálu pretekov francúzskej Formuly 3 – tam absolvuje niekoľko dramatických havárií, našťastie bez zranení – a po skončení ročníka vyhlasuje, že odmieta byť „bláznom medzi dvoma tuctami ďalších bláznov“, zoženie si sponzora a odchádza do Formuly 2.

Sezónu 1971 absolvuje v tíme March Formuly 2, raz sa objaví dokonca aj v kokpite Formuly 1 (na Veľkej cene jeho rodného Rakúska), ale preteky nedokončí. V nasledujúcej sezóne už absolvuje všetky preteky seriálu Veľkých cien Formuly 1 (jeho sponzora, rakúsku Raiffeisenbank to stálo 2 milióny šilingov) – ani raz sa síce neumiestni na bodovanom mieste, ale v F1 sa udrží. V sezóne 1973 jazdí v tíme BRM, na Veľkej cene Belgicka získava za piate miesto svoje prvé body v F1. O dva týždne nato vo Veľkej cene Monaka dlho jazdí na treťom mieste, kým ho nevyradí porucha prevodovky. To ale stačí na to, aby si ho všimol Enzo Ferrari a na konci roka mu ponúkol miesto vo svojom tíme. Aby aj laici boli v obraze – Ferrari bol tím snov. Hoci v tom čase nebol práve na vrchole (poslednýkrát získal jazdec Ferrari titul majstra sveta v roku 1964), mal úplne iné podmienky než ostatná konkurencia (ktosi v tom období konštatoval, že porovnávať finančné možnosti Ferrari s ostatnými tímami F1 je ako porovnávať rozpočet NASA s rozpočtom spolku pre púšťanie šarkanov). A Lauda nikdy netajil, že preteká preto, aby zarábal peniaze.

0222-niki-lauda-02

Niki Lauda vo Ferrari (1975) (Zdroj)

V roku 1974 teda Niki sadá do červeného monopostu z Maranella. Hneď v prvej Veľkej cene (Argentíny) končí na druhom mieste, v priebehu roku dvakrát vyhráva (v Španielsku a v Holandsku) a v celkovom poradí šampionátu je napokon štvrtý. Spolu s celkovým druhým miestom tímového kolegu Claya Regazzoniho to znamená návrat tímu Ferrari na vrchol (tím obsadil druhé miesto v súťaži tímov – „pohári konštruktérov“ – ale len kvôli platnému systému; keby sa zarátavali všetky výsledky oboch jazdcov každého tímu, bolo by Ferrari prvé).

V roku 1975 vyhráva Lauda päť Veľkých cien z celkových štrnástich (s výnimkou dvoch vo všetkých zvyšných boduje – t.j. umiestňuje sa do šiesteho miesta) a stáva sa po prvýkrát majstrom sveta.
V sezóne 1976 je – opäť vo Ferrari – od začiatku šampionátu jasným favoritom – z prvých šiestich pretekov štyri vyhráva a dvakrát je druhý (v Španielsku je druhý aj napriek tomu, že sa pár dní predtým prevrátil na stavbe vlastného domu s traktorom a Veľkú cenu absolvoval so zlomeným rebrom v sadrovom korzete).
Potom ale prichádza osudová Veľká cena Nemecka na Nürburgringu – počas pretekov Niki havaruje (príčina nebola zistená, najpravdepodobnejšie vyzerá, že sa mu zlomil záves kolesa), monopost vzplanie a Lauda utrpí ťažké popáleniny.

0222-niki-lauda-03

Nürnburgring 1976 (Zdroj)

Najprv nie je jasné, či vôbec prežije (horúcimi a jedovatými splodinami požiaru má poškodené pľúca a odkysličenú krv, takže v nemocnici upadá do kómy; dokonca dostáva posledné pomazanie), potom médiá špekulujú, či ešte niekedy sadne za volant („Keď som precitol, priniesli mi lekári zrkadlo. Viečka som si musel otvoriť rukami, hlava bola spálená, krk a nos na nepoznanie,"), on ale napriek svojmu zdravotnému stavu (na hlave má trasplantovanú kožu zo stehna) už po šiestich týždňoch sedí vo svojom Ferrari opäť – a do cieľa Veľkej ceny Talianska prichádza ako štvrtý.

0222-niki-lauda-04

Niki Lauda (1976) (Zdroj)

Pred koncom sezóny má po pätnástich pretekoch pred svojim najväčším súperom Jamesom Huntom náskok troch bodov a o titule majstra sveta sa má rozhodnúť v poslednej Veľkej cene – na okruhu pod horou Fudži v Japonsku. Tamojšia Veľká cena sa koná v hroznom počasí – hustom daždi a hmle. Lauda odstaví auto po druhom kole, vyhlási „necítim sa natoľko v kondícii, aby som si titul cenil viac než život“ a odchádza. Po ňom odstupujú v pretekov viacerí ďalší pretekári. James Hunt časť pretekov vedie, po zastávke v boxoch sa však prepadá na piate miesto a následne sám netuší, na koľkom mieste práve je. Napokon prechádza cieľom tretí, získava štyri body a tie mu akurát stačia na to, aby v súboji o titul porazil Laudu – o jediný bod.

V roku 1977 Lauda síce zvíťazí len v dvoch Veľkých cenách, ale už dva preteky pred koncom sezóny má náskok 25 bodov, takže druhý titul majstra sveta má istý. A keďže v tom čase je už rozhádaný so šéfom tímu Enzom Ferarim (o príčinách sú známe dve verzie – Ferrari tvrdí, že Lauda mal „nehorázne vysoké“ finančné požiadavky, Lauda zase hovorí, že sa mu vypomstila otvorenosť,a akou kritizoval pomery v tíme), na dva posledné preteky nenastúpi (miesto neho ich odjazdí jeho nástupca Gilles Villeneuve). Lauda sa v boxoch svojho, už vlastne bývalého tímu, objavuje ostentatívne so šiltovkou svojho nového konkurenčného sponzora.

0222-niki-lauda-05

Niki Lauda (1978) (Zdroj)

V novom ročníku (1978) jazdí za tím Brabham. Sezóna je v réžii tímu Lotus, jeho jazdci vyhrávajú deväť Veľkých cien zo šestnástich, Lauda si pripisuje dve víťazstvá a končí celkovo na štvrtom mieste. V roku 1979 je to už omnoho omnoho horšie – z pätnástich pretekov končí len dva (raz na štvrtom, druhýkrát na šiestom mieste), do posledných dvoch pretekov už ani nenastúpi – počas tréningu na Veľkú cenu Kanady vystupuje z auta so slovami „už ma nebaví stále krúžiť dookola“ a končí s pretekaním.

Po odchode z Formuly 1 začína podnikať v leteckej preprave. „A potom mi napadlo, že by som mohol skúsiť podnikať v leteckej doprave. Mal som pocit, že by z toho mohla byť životaschopná firma,“ spomína – ale nebol to náhly nápad, Niki o tom uvažoval už skôr (amatérsky pilotoval už dávnejšie, na preteky obvykle lietal vlastným lietadlom). Absolvoval kurz pilotáže dopravných lietadiel, odkúpil leteckú spoločnosť Alpair a spravil z nej Lauda Air. Začínal v roku 1979 s jedným malým dopravným lietadlom Fokker, o rok na to kúpil druhé, ale už v roku 1981 sa Lauda Air ocitla „v červených číslach“, teda v strate.

Niki potrebuje peniaze – a keďže podľa vlastných slov ich vie zarábať len pretekaním, začína rokovať o návrate do Formuly 1. Jedná o mieste v tíme McLaren, a keď sa jeho budúcim zamestnávateľom zdajú jeho požiadavky vysoké, argumentuje: „Moja hodnota je hlavne reklamná. Svoje jazdecké schopnosti ponúkam za jeden dolár, zvyšok je za moju osobnosť.“ Nakoniec sa dohodnú – ročník 1982 absolvuje v kokpite McLarenu a v mimoriadne vyrovnanej sezóne (16 Veľkých cien, 10 rôznych víťazov) získa dve víťazstvá (viac než Keke Rosberg, ktorý sa stane majstrom sveta, hoci vyhrá len jedinýkrát – ale Carlos Reutemann vyhral dokonca tri Veľké ceny, a aj tak mu to nestačilo).

Ročník 1983 je jedným z najhorších v Laudovej kariére – zo začiatku sa mu síce darí, v prvých dvoch pretekoch končí na treťom a druhom mieste, ale potom už takmer nikdy nedôjde do cieľa (s výnimkou dvoch šiestych a jedného jedenásteho miesta).

0222-niki-lauda-06

Niki Lauda v McLarene (1984) (Zdroj)

Neúspešnú sezónu si však vynahradí o rok neskôr – v roku 1984 sú McLareny jednoznačne dominujúcimi monopostami, zo šestnástich Veľkých cien vyhrávajú dvanásť – a od polovice sezóny je otázkou len to, či bude majstrom sveta Lauda alebo jeho tímový kolega Alain Prost. Nakoniec Prost vyhráva sedem pretekov, Lauda iba päť – ale napriek tomu sa stáva majstrom sveta (v konečnom súčte má iba o pol boda viac než Prost; preteky v Monaku boli totiž kvôli silnému dažďu ukončené predčasne, pretekári dostali len polovicu obvyklých bodov). O tom, akí frajeri boli v tomto roku piloti McLarenov, svedčí najlepšie celkový počet získaných bodov – Lauda 72, Prost 71,5; tretí DeAngelis 34.
Sezóna 1985 je Nikiho poslednou vo Formuli 1. Vyhráva Veľkú cenu Holandska, ale inak to za veľa nestojí – jedno štvrté a jedno piate miesto, vo všetkých ostatných pretekoch vypadáva pred cieľom. Alain Prost získava svoj prvý titul a Lauda s pretekaním opäť končí.

0222-niki-lauda-07

Niki Lauda pred svojim Boeingom (Zdroj)

Vracia sa k lietaniu, v roku 1986 kupuje svoj prvý Boeing 737, o dva roky na to ďalší. Lieta hlavne s turistami do Grécka a Španielska, v roku 1988 zahajuje aj diaľkové lety – Austrália, Indonézia, Filipíny. Svoje lietadlá pomenúva po slávnych hudobníkoch (Mozart, Johann Strauss, ale aj Freddie Mercury a Bob Marley). Firme sa darí a stáva sa vážnou konkurenciou pre štátne Austrian Airlines.
V roku 1991 sa mu ale dariť prestáva. Najprv sa dostáva do finančných problémov, takže musí uzavrieť dohodu o spolupráci s Austrian Airlines a nemeckou Lufthansou, 26. mája jeho Mozart havaruje v Thajsku a nikto z 223 ľudí na palube neprežije. Príčinou havárie síce nie je chyba nikoho z Lauda Air, ale technická závada (konštrukčná chyba Boeingu spôsobila, že sa počas letu spustil spätný chod jedného z motorov), dôvera zákazníkov je ale otrasená. V roku 1996 Lauda prichádza o väčšinový podiel vo firme (získavajú ho Austrian Airlines), je nútený predať dve lietadlá (následne si ich prenajíma na lízing), až v novembri 2000 Niki Lauda spoločnosť opúšťa. „Najprv sme sa s Austrian Airlines spojili, lebo to bolo ekonomicky výhodné. Až neskôr mi došlo, že to bola chyba. Firmy mali úplne rozdielnu kultúru. My sme boli dynamickí, naopak štátny moloch fungoval šialene pomaly. Hádky boli na dennom poriadku. Oni mi napríklad vnucovali kolektívne zmluvy pre pilotov. To som nemohol akceptovať. Firmu, ktorú som vybudoval podľa vlastných predstáv, som už v tomto konglomeráte nemohol riadiť, preto som radšej odišiel.“ Lauda Air sa stáva dcérskou spoločnosťou Austrian Airlines (a zariadenie Nikiho riaditeľskej kancelárie je predané v internetovej dražbe). „Nebol to vynútený odchod. Zmluva mi dovoľovala využiť opciu. To som urobil a predal som svoje akcie Austrian Airlines. Zaplatili mi v prepočte asi pätnásť miliónov eur, čo považujem za primeranú cenu.“

0222-niki-lauda-09

Niki Lauda (Zdroj)

Zmluva mu však zakazovala dva roky podnikať v leteckom priemysle (a meno Lauda už nesmie nikdy použiť v leteckom podnikaní). Vracia sa teda opäť k Formule 1 – už nie ako jazdec, ale ako športový riaditeľ tímu Jaguar. Nevydrží tam ale dlho – keď otvorene, ako je jeho zvykom, kritizuje prvého jazdca tímu, Eddieho Irvina („Jazdí rýchlo, iba keď má náladu. Potrebuje, aby ho niekto nakopal do zadku.“) i rozhodnutia vedenia koncernu, je mu zdvorilo poďakované za služby.
Nejaký čas pôsobí ako televízny komentátor Veľkých cien a keď mu uplynie „povinná prestávka“, obnovuje si pilotnú licenciu (niekoľko letov absolvoval s Boeingami slovenskej spoločnosti Sky Europe, dokonca uvažoval o kúpe jej akcií). Napokon v roku 2003 kupuje krachujúcu leteckú spoločnosť Aero Lloyd Austria, premenúva ju na Niki Luftfahrt (neskôr mení názov na Fly Niki), dotuje štyrmi miliónmi eur a začína s nízkonákladovými letmi po Európe. „Ak to nevyjde ani tentokrát, moje tretie aerolinky by sa mohli volať Andreas“ – vtipkuje.

 

0222-niki-lauda-08

Niki Lauda (Zdroj som už žiaľ nenašiel)

V roku 2008 sa Niki Lauda druhýkrát oženil so svojou dlhoročnou priateľkou (a bývalou letuškou jeho spoločnosti). „Chcem si chrániť svoj súkromný život, takže k tomu nebudem nič dodávať, Nie som Boris Becker“ – odbil nemeckých novinárov. Je ale známe, že má už dávnejšie trasplantovanú jej ľadvinu, takže Lauda s obľubou hovorieva „darovala mi ľadvinu, ja jej svoje srdce“).

Niki Lauda nie je jednoduchá osobnosť. Počas jeho pretekárskej kariéry si vyslúžil viacero prezývok – volali ho Computer, Muž bez nervov, ale aj Potkan (zrejme viac kvôli jeho trochu potkaniemu výzoru, nie kvôli povahe – aj keď bol známy tým, že ani autogramy nerozdával zadarmo). Celý život sa ale riadi zásadou, že človek má vravieť čo si myslí – okrem jeho legendárnej cieľavedomosti je mi sympatická jeho úprimnosť a otvorenosť.

Na otázku, či neľutuje, že nepreteká dnes, keď je F1 bezpečnejšia, obvykle odpovedá: „Trochu áno. Prinajmenšom by som mal obidve uši a oveľa viac peňazí.“

0222-niki-lauda-10

Toto nie je fotka, ale hyperrealistický obraz maliara Colina Cartera, nazvaný Niki. (Zdroj)

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Báraweb | 22. 2. 2013 Pia 8:56 |   [1]

Ach! Díky za tenhle článek, přijdu dnes pozdě do kanceláře :) Lauda je hrdina mého dětství, i když moje srdce měl tehdy zcela jistě James Hunt! Jak odešel Lauda z formulí, už jsem o něm slyšela jen tak nárazově, tak teď jsi mi hezky doplnil vědomosti.

reagovať

SV | 22. 2. 2013 Pia 9:45 |   [2]

„Celý život sa ale riadi zásadou, že človek má vravieť čo si myslí – okrem jeho legendárnej cieľavedomosti je mi sympatická jeho úprimnosť a otvorenosť.“
aj mne.

reagovať

SV | 22. 2. 2013 Pia 9:46 |   [3]

[2] „Celý život sa ale riadi zásadou, že človek má vravieť čo si myslí“
no asi to ale nemal ľahké

reagovať

SV | 22. 2. 2013 Pia 9:49 |   [4]

[2] a tiež vôľa žiť ďalej (to je zázrak, že to prežil.....)

reagovať

Ďuri | 22. 2. 2013 Pia 11:36 |   [5]

[3] A komu to nemyslí je nemý.

reagovať

SV | 22. 2. 2013 Pia 11:52 |   [6]

reagovať

kety | 22. 2. 2013 Pia 16:54 |   [7]

S tou otevřeností a upřímností je to o šajstlich. Mám kamarádku, která je tak upřímná a otevřená, že ti, kdo ji neznají, někdy zůstávají stát v němém úžasu. ;-) Jen jí chybí ty Laudovy miliony. :-)

reagovať

lojzo | 22. 2. 2013 Pia 16:58 |   [8]

[7] „Jen jí chybí ty Laudovy miliony“.
Hm… zrejme robí niekde chybu. 8-)

reagovať

kety | 22. 2. 2013 Pia 17:02 |   [9]

[8] Určitě! :-D

reagovať

lojzo | 7. 1. 2016 Št 17:46 |   [10]

Niki Lauda kúpil ďalšie aerolínie. Tak som zvedavý, či to s tým názvom „Andreas“ myslel vážne… ;-)

reagovať

Oby | 8. 1. 2016 Pia 1:07 |   [11]

[10] Tak dej potom vědět, protože jezinka nehovoří řečí tamtoho plátku. :-)

reagovať

Jago | 8. 1. 2016 Pia 7:08 |   [12]

[11] Samé tlachy a vata, můžu ti přblížit diskusi: Spolupracovníci se mohou těšit, protože krkoun Lauda špatně platí, čemuž odpovídá i jejich nízký výkon.

reagovať

Oby | 8. 1. 2016 Pia 12:41 |   [13]

[12] To snad by nemělo vadit, že špatně platí, když to dělá otevřeně a upřímně. ;-)

reagovať

SV | 13. 1. 2016 St 9:02 |   [14]

reagovať

SV | 13. 1. 2016 St 9:05 |   [15]

[10] niečo závadného na názve „Andreas“?

reagovať

lojzo | 13. 1. 2016 St 9:09 |   [16]

[15] Nie, prečo?

reagovať

SV | 13. 1. 2016 St 9:47 |   [17]

[10] + [15] pretože píšeš:„Tak som zvedavý, či to s tým názvom „Andreas“ myslel vážne…“

reagovať

lojzo | 13. 1. 2016 St 9:51 |   [18]

[17] No lebo, ako píšem v článku, hovoril: „Ak to nevyjde ani tentokrát, moje tretie aerolinky by sa mohli volať Andreas“ (čo je tretie z jeho mien – Andreas Nikolaus Lauda)

reagovať

SV | 13. 1. 2016 St 10:01 |   [19]

[18] jaj, aha, dík, nojo, článok som čítala už dávno.....

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Ta tlama

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod