Dnešný oslávenec: Vladimir Vysockij

Ruský básnik, herec a pesničkár.
Narodený ako Vladimir Semjonovič Vysockij 25. januára 1938 v Moskve, zomrel 25. júla 1980 tamtiež. Dnes by mal 75.

0125-vladimir-vysockij-01

Vladimir Vysockij (Zdroj)

Keď mal deväť, rodičia sa mu rozviedli a on odchádza s otcom, dôstojníkom armády, na dva roky do Nemecka. Po návrate do Moskvy absolvuje strednú školu a začne študovať strojárinu, ale po jednom semestri školu opúšťa (počas silvestrovskej noci 1955, teatrálne polieva svoje čerstvo dokončené výkresy na zápočet tušom a vyhlasuje: „Hotovo. Mám ešte pol roka, budem sa pripravovať a skúsim to na divadelnej škole. Toto nie je pre mňa.“) a hlási sa na divadelnú fakultu MCHATu (Moskovskij Chudožestvennyj Akademičeskij Teatr), ktorú úspešne absolvuje v roku 1960. V tom istom roku sa po prvýkrát žení, so staršou spolužiačkou Izou Žukovovou (ktorá sa kvôli nemu najprv musí rozviesť).

Nastupuje ako herec do Moskovského dramatického divadla, zároveň začína natáčať aj filmy. Pri natáčaní sa roku 1961 zoznamuje s kolegyňou Ľudmilou Abramovovou, s ktorou sa o štyri roky nato žení po druhý raz (to už Ľudmila čaká jeho prvého syna, neskôr mali spolu ešte jedného). Hlavne ale začína písať piesne.
V roku 1964 nastupuje do Divadla na Taganke, s ktorým (a s režisérom Jurijom Ľubimovom) je potom spätý až do smrti. Tu odohrá svoje životné úlohy – Hamleta a Galileiho, tu vznikajú jeho piesne. V roku 1967 spoznáva francúzsku herečku (ruského pôvodu) Marinu Vlady(ovú), ktorá sa v decembri 1970 stáva jeho treťou manželkou (aby trochu zjednodušila ich stretávanie, vstúpila kvôli nemu do francúzskej komunistickej strany).

0125-vladimir-vysockij-02

Vladimir Vysockij (Zdroj)

V sedemdesiatych rokoch sa z Vysockého stáva skutočná hviezda. Napriek tomu, že jeho piesne sú oficiálnym hudobným vydavateľstvom (v tom čase bolo v Moskve iba jedno – Melodija) ignorované, nahrávky z jeho koncertov sa šíria na kopírovaných kazetách po celom Sovietskom zväze, Vysockij začína zarábať veľké peniaze a mať hviezdne maniere. Má milenky, začína piť, neskôr aj drogovať a kupuje si luxusné zahraničné autá (z ktorých viaceré rýchlo rozbíja; vraj ani rýchlosť 200 km/h nebola preňho nič výnimočné). V roku 1976 mu Marina priváža Mercedes 450, aké sú v ZSSR len tri – okrem Vysockého ich vlastnia básnik Nikita Michalkov (prominentný sovietsky básnik, autor textu sovietskej a neskôr i ruskej hymny) a Leonid Brežnev.

0125-vladimir-vysockij-03

Vladimir Vysockij (Zdroj)

O jeho narkomanstve neskôr jeho lekár Leonid Suľpovar povedal: „Zo stavov, do ktorých sa prepíjal, ho ťahali lekári – ale nebol typickým alkoholikom, pretože bol hneď pripravený pracovať. Drogami chcel zrejme zahnať démonov poalkoholických stavov. Predo mnou to veľmi dlho skrýval, až v roku 1979 som sa dovtípil, že to nie je alkoholom. A s heroínom sa bojuje oveľa ťažšie. Ani som nevedel, aké bral dávky, ale vraveli mi, že obrovské.“ Bez heroínu nedokázal existovať, s ním mal pocit, že šialené tempo v divadle a na koncertoch zvláda.

Umiera v spánku koncom júla 1980 (zrejme na zástavu srdca, ale existujú náznaky, že príčinou mohlo byť vedomé predávkovanie liekmi; rodina odmietla pitvu, údajne aby sa neodhalilo jeho narkomanstvo). Správu o jeho smrti uverejnila len Komsomoľskaja Pravda, iné noviny boli plné práve prebiehajúcej moskovskej olympiády. Napriek tomu sa na jeho pohrebe zišli tisícky ľudí.

Je autorom okolo 700 piesní a básní, niektoré sme si už pripomenuli v nedeľnej chvíľke poézie, tak dnes ešte zopár videí:

Utrennaja gimnastika (s naozajstnou gymnastikou! ;-) )

Proščanije s gorami (s pôsobivými zábermi hôr)

A samozrejme nemôžem vynechať svoju obľúbenú Moskva – Odessa (v nádhernej verzii so swingovým piánom)

0125-vladimir-vysockij-04

Pamätník Vladimira Vysockého v Dubne. Foto: © Jago

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

SV | 25. 1. 2013 Pia 10:09 |   [1]

výborne vybraný oslávenec!

reagovať

SV | 25. 1. 2013 Pia 10:13 |   [2]

a dík moc za tie hory! krásne.

reagovať

Bosorka | 25. 1. 2013 Pia 16:33 |   [3]

Dík za něj.

reagovať

quick | 25. 1. 2013 Pia 17:34 |   [4]

[1]

[2]

[3] i za sebe.
Proč je pomník právě v Dubně? Nebo jsem něco přehlédla?
Že naplánujete časem další fotografie i článek o Dubně /tedy pokud to není tajné/.

reagovať

lojzo | 25. 1. 2013 Pia 17:37 |   [5]

[4] K Dubne sa iste vyjadrí Jago (on tam bol, ja nie), ale až po voľbách, keďže teraz sedí v komisii.

reagovať

lojzo | 25. 1. 2013 Pia 17:39 |   [6]

[4] A čo sa týka pomníkov V.V., je ich (už) viac. Spomínali sme ich v komentároch k tejto chvíľke poézie.

reagovať

kety | 25. 1. 2013 Pia 18:57 |   [7]

Pořádný divočák to byl… a talent. :-)

reagovať

Jago | 25. 1. 2013 Pia 23:32 |   [8]

[5] Jak už psal lojzo, takových pomníků je víc, ale dubněnský pomník je tak trochu rarita. VV tam totiž vystoupil v létě 1963 (bylo to jedno z jeho prvních vystoupení) na pozvání jaderných fyziků z tamního Spojeného ústavu jaderných výzkumů. Tehdy (a vlastně ještě dlouho potom) panovaly v Dubně dost drsné poměry. Ta banda fyziků – inteligentů měla občas nežádoucí názory, Dubna se hemžila informátory a ruští spolupracovníci měli hlásit všechny styky zahraničních kolegů. Naši vědci, kteří tam v těch letech pracovali, by mohli vyprávět. Byli tam v podstatě v izolaci (Dubna leží na ostrově mezi Volhou, řekou Dubnou a kanálem Volha – Moskva) a vyjet odtud kamkoliv bylo velmi složité. A do toho si ti inteligenti (i ruští) pozvali Vysockého. Zakázat jim to nebylo dost dobře možné, byli mezi nimi i velmi významní a světově proslulí vědci. Takže vznikla rarita – podezřelý Vysockij koncertoval podezřelým vědcům.
Samotný pomník byl odhalen 24. ledna 2008, v předvečer 70. narozenin VV, a složili se na něj jeho fanoušci. Já jsem ho fotil dva měsíce poté. Zajímavé je, že např. ve Wikipedii o něm není zmínka.

reagovať

kety | 26. 1. 2013 So 8:39 |   [9]

[8] Díky, Jago.

reagovať

quick | 26. 1. 2013 So 8:54 |   [10]

Díky, Jago, i za datování, na to jsem se zapomněla zeptat. A kdyby časem byla i Dubna.

reagovať

quick | 26. 1. 2013 So 8:59 |   [11]

[6] To je čtení na dlouhé zimní večery, dík, lojzo.

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Hrad Rheinfels

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod