Lietajúce lode a ich príbuzní - 6.časť

V dnešnej, poslednej predvojnovej časti sa vrátime opäť do Ameriky.

Prvá pravidelná aerolinka – Benoist

Začiatkom druhej dekády 20. storočia sa do histórie letectva zapísalo niekoľko prvenstiev – jednak sa objavili prvé pokusy o leteckú prepravu pošty (v roku 1911 krátko po sebe hneď na troch miestach – v Indii, jej materskej Veľkej Británii a napokon v USA), druhak sa z lietadiel uskutočnili prvé zoskoky padákom (o prvenstvo sa uchádzajú dvaja Američania – Grant Morton a Albert Berry; necítim sa kompetentný posudzovať, kto bol naozaj prvý, každopádne hodnoverne zdokumentovaný je zoskok pána Berryho – a pre naše ďalšie rozprávanie je zaujímavé, že kapitán Berry zoskočil z lietadla Benoist XII, pilotovaného Tonym Jannusom, z výšky 1500 stôp – teda cca 450 metrov)…

ll-071

Jannus a Berry pred štartom. V tej „trúbe“ pod Berryho nohami je padák. (Zdroj)

ll-072

Neveľmi kvalitná, ale historická fotografia – Berry skáče. (Zdroj)

 …a treťak sa začala pravidelná letecká preprava cestujúcich – a hlavne tejto udalosti sa dnes budeme venovať, lebo lietadlom, ktoré pravidelnú leteckú prepravu platiacich pasažierov zahájilo, bol lietajúci čln – konkrétne americký dvojplošník Benoist XIV.

ll-073

Thomas Wesley Benoist (Zdroj)

O lietadlách značky Benoist (číta sa to Benua, alebo, podľa amerických zdrojov, Ben-wah) ste asi nikdy nepočuli, a vôbec sa tomu nečudujem. Firmu založili bratia Thomas a Charles Benoistovci v roku 1908, o rok neskôr už vyrábala tri typy lietadiel (všetky navrhol Thomas, ktorý bol vo firme zjavne kľúčovou osobou) a úspešne predávala náhradné diely aj pre lietadlá iných výrobcov. Okrem toho prevádzkoval Thomas Benoist aj vlastnú pilotnú školu. Roky 1910 a 1911 preňho príliš úspešné neboli – v októbri 1910 utrpel otras mozgu a prišiel o tri prsty na nohe po tom, čo ho zachytila vrtuľa, a takmer presne o rok neskôr vypukol v jeho továrni požiar, ktorý zničil päť lietadiel, dva motory a kompletne celé vybavenie dielne. Zo straty sa však pomerne rýchlo dostal a od roku 1912 sa začal venovať hydroplánom. Navrhol tri sľubné typy lietajúcich člnov – Benoist XIII, XIV a XVI, v roku 1915 pribudol ešte dvojmotorový typ XV, ku ktorému sa ešte vrátim na konci dnešnej časti (nepýtajte sa ma, prečo tie čísla nešli za sebou, neviem). V roku 1915 ešte stihol v Saint Louis založiť ďalšiu leteckú školu, v ktorej učil záujemcov lietať na hydroplánoch, no 14. júna 1917 bizarným spôsobom zomiera v električke (počas cesty do svojej továrne sa vyklonil, aby zamával priateľovi – a dostal smrtiacu facku od telegrafného stĺpa) a to znamená aj koniec firmy a lietadiel značky Benoist.


Vráťme sa ale k preprave cestujúcich:
V roku 1913 oslovil Thomasa Benoista floridský podnikateľ (inak pôvodným povolaním elektroinžinier) Percival Elliott Fansler, ktorý mal v úmysle zahájiť na Floride prvú pravidelnú leteckú prepravu pasažierov. Benoist sa touto myšlienkou nadchol a 17. decembra 1913, teda presne v deň desiateho výročia prvého letu bratov Wrightovcov, založili títo dvaja páni spolu so zástupcom mesta St. Petersburg spoločnosť St. Petersburg – Tampa Airboat Line.


Prvého januára 1914 zahájila spoločnosť na Floride dopravu z mestečka St. Petersburg do mesta Tampa. Trasa bola dlhá asi 29 km a viedla ponad záliv Tampa Bay, pričom let obvykle trval 18–20 minút. Pilotom prvého komerčného letu (i tých nasledujúcich) bol Antony (Tony) Habersack Jannus a prvým platiacim cestujúcim v dejinách pravidelnej leteckej prepravy (teda aby som bol presný, v dejinách pravidelnej prepravy lietadlami ťažších než vzduch, lebo v Európe už v tom čase cestujúcich vozili vzducholode) sa stal bývalý starosta St. Petersburgu Abram C. Pheil, ktorý za toto prvenstvo zaplatil 400 dolárov – čo bolo dosť, pasažieri po ňom nasledujúci platili po 5 dolárov.

ll-074

Pred prvým štartom. Zľava F. C. Bannister (ten viedol dražbu prvých leteniek), T. W. Weston (netuším, čo je zač), prvý pasažier A. C. Pheil, pilot Tony Jannus, majiteľ spoločnosti P. E. Fansler a tajomník obchodnej komory mesta St. Petersburg L. A. Whitney. (Zdroj)

ll-075

Trasa prvého linkového letu. (Zdroj)

ll-076

Benoist XIV nad hladinou Tampa Bay. (Zdroj)

Na mieste pristánia očakávali lietadlo asi dve tisícky divákov, ďalšie stovky ľudí sledovali let z ciest, mostov a brehov pozdĺž trasy. Pri vystupovaní z lietadla po úspešnom pristání Jannus zavadil hlavou o jednu zo vzpier, pričom mu prasklo sklo leteckých okuliarov. História zaznamenala, že vtedy desaťročná Judy Bryan(ová) prekĺzla popod lano, ktorým bolo miesto pristánia ohradené, pribehla k Jannusovi, prasknuté okuliare si vypýtala a on jej ich bez váhania venoval.
Zatiaľčo Fansler prejavoval bujaré nadšenie („Čo bolo včera nemožné, je dnes úspechom, a zajtrajšok ohlasuje, že neuveriteľné je možné“, – vyhlasoval) a pózoval fotografom, málovravný Jannus podotkol „Bol to rutinný let“ a o pár minút už bol opäť vo vzduchu s ďalším pasažierom – majiteľ karnevalovej show Johnny J. Jones si za krátky okružný let nad prístavom zaplatil 15 dolárov… Keď „prvý deň pravidelnej leteckej dopravy“ končil, mal Jannus okrem dvoch spiatočných letov St.Petersburg – Tampa na konte ešte ďalších sedem kratších. Celkovo strávil vo vzduchu 138 minút a nalietal 134 míľ (cca 215 km), tržba činila 615 dolárov (a celou touto touto čiastkou firma následne zasponzorovala dve prístavné svetlá pre St. Petersburg).

ll-077

Ešte jeden letový záber – pekne je vidieť tvary lietadla. (Zdroj)

ll-078

Zľava: Percival E. Fansler, Abram C. Pheil, Tony H. Jannus. (Zdroj)

ll-079

Tony Jannus v kokpite Benoistu XIV. (Zdroj)

ll-081

Voskoví páni Jannus a Pheil nám z repliky Benoistu XIV mávajú dodnes v St. Petersburg Museum of History. (Zdroj)

Hneď na druhý deň dosiahol Tony Jannus napriek nepriaznivému počasiu ďalšie prvenstvá – St. Petersburg Daily Mail (podľa iných zdrojov St. Petersburg Times) sa stali prvými novinami, ktoré boli prepravené pravidelnou leteckou linkou a pani (alebo slečna, to veru netuším ;-) ) Mae Paebody(ová) sa stala prvou ženou na palube linkového lietadla – zaujímavé je, že Jannus ju od letu vzhľadom na silný vietor odhováral, keď však odpovedala, že ona sa nebojí a jediné, čo od neho chce, je aby ju vzal do tej víchrice, kapituloval; krátky okružný let napokon prebehol v poriadku (Mae Peabod(ová) ale nebola prvou cestujúcou pravidelného letu, tou sa stala až 8. januára pani Whitney(ová), manželka tajomníka St. Peterburgskej obchodnej komory, ktorá absolvovala let do Tampy a späť).

ll-082

Tony Jannus a Mae Peabody(ová). (Zdroj)

Ďalšie, aj keď tentokrát neželané prvenstvo dosiahol Jannus 3. januára, teda na tretí deň prevádzky – prvý zrušený let v histórii pravidelnej leteckej prepravy.
Začalo to tým, že 2. januára počas popoludňajšieho letu s pasažierom Glennom Smithom sa Tonymu Jannusovi upchal prívod paliva a on bol nútený predčasne pristáť na rozvlnenej hladine zálivu Tampa Bay. Z brehu hneď vyštartoval na pomoc motorový čln, no keď dorazil k lietadlu, Jannus už poruchu odstraňoval a vyhlásil, že onedlho dokáže s lietadlom odštartovať. Pán Smith sa však obával, že ak to pilotovi bude trvať príliš dlho, on zmešká popoludňajšiu službu, čo si ako poštový úradník nemohol dovoliť, a rozhodol sa radšej dať prednosť istote spiatočnej cesty motorovým člnom. Krátko po tom, čo na palube člnu opustil lietadlo, Jannus upchatú trubku vyčistil a pokúsil sa o štart. Počas otáčania stroja proti vetru však lietadlo zasiahla väčšia bočná vlna, takže jeho pravé krídlo sa ponorilo pod vodu a niekoľko rebier sa zlomilo. Jannus napriek tomu bez problémov odštartoval a doletel do Petersburgu (cestou dokonca predbehol čln so Smithom a do hangáru dorazil o pätnásť minút skôr), no krídlo si vyžiadalo opravu, takže predpoludňajší let ďalšieho dňa musel byť zrušený.
Odvtedy lietal Jannus denne (okrem nedele) štyrikrát – zo St. Petersburgu štartoval o 10:00 a 14:00, spiatočné lety z Tampy mali termíny o jedenástej a tretej popoludní. Lietal cca 50 stôp (15 metrov) nad hladinou.

ll-083

Prvý letový poriadok v histórii lietadiel ťažších než vzduch. (Zdroj)

6. januára čakalo po pristání v Tampe na Jannusa prekvapenie v podobe prístavného inšpektora, ktorý ho zahrnul množstvom otázok a požadoval predložiť korkové záchranné vesty, signalizačnú trúbu pre prípad hmly, hasiaci prístroj, pilotnú príručku, osvetlenie paluby a ďalšie náležitosti, ktoré požadovali vládne predpisy pre malé plavidlá. Jannus sa síce bránil tvrdením, že jeho stroj je lietadlo a nie plavidlo, čo v tom momente aj zabralo, ale floridskí úradníci pokoj nedali. Inšpektor v hlásení konštatoval, že „Mr. Jannus nie je držiteľom licencie na prepravu pasažierov podľa vyhlášky z 9. júna 1910 a jeho loď nie je vybavená záchrannými prostriedkami, hasiacim prístrojom, ani rohom či píšťalkou do hmly“ a jeho nadriadený následne žiadal centrálu v Jacksonville o „špecifické inštrukcie, aký postoj zaujať v súvislosti s pánom Anthonym Jannusom a jeho loďou menom Benoist“. Celá záležitosť sa napokon riešila až vo Washingtone.
Medzitým ale aj Tom Benoist zvážil, že oficiálna licencia na prevážanie pasažierov môže firme jedine prospieť, takže Jannus na jeho popud napísal na na ministerstvo obchodu list, v ktorom vylíčil svoje „rozsiahle a mnohoraké skúsenosti s navrhovaním, stavbou a prevádzkou lietadiel, zahŕňajúce 80.000 nalietaných míľ, vrátane 1900-míľového preletu z Omahy do New Orleans“, pričom tieto skúsenosti „môžu byť pre Vaše ministerstvo cenné, keď nastane čas sformulovať pravidlá a predpisy pre vybavenie dopravných lietadiel, a ja som Vám k dispozícii, kedykoľvek budete potrebovať moju pomoc“. Zároveň sľúbil všetky požiadavky ministerstva splniť, takže keď úradníci rozhodli, že na prevážanie cestujúcich je licencia potrebná, bol Tony Jannus prvým pilotom, ktorý ju získal.


Na nezáujem verejnosti sa spoločnosť sťažovať nemohla – do 27. apríla 1914 (iné zdroje uvádzajú koniec letov až 5. mája, dokonca som sa stretol aj s júnom) využilo jej služby 1204 pasažierov, čo predstavuje rovnaký počet letov, keďže na palube bol okrem pilota vždy len jeden cestujúci. Potom ale USA vstúpili do vojny s Mexikom a turistický ruch ustal, takže spoločnosť zanikla.
Cena za letenku (5 dolárov, ako som už spomínal – v tejto cene bola aj prípadná batožina, pokiaľ hmotnosť pasažiera a batožiny nepresiahla 200 libier, teda cca 90 kg; za každú libru navyše sa doplácalo šesť centov) dokázala akurát pokryť náklady na palivo, so ziskom rátali majitelia až potom, čo rozšíria svoje pôsobenie – plánovali komerčné lety do ďalších miest na Floride a verili, že v lete budú lietať aj do prístavných miest na sever východného pobrežia USA – v New Jersey, Connecticute a New Yorku. Fansler a Benoist chceli najprv dokázať verejnosti, že pravidelné komerčné lety s pevným cestovným poriadkom sú možné a životaschopné. A to sa im nepochybne podarilo. Počas štvormesačného fungovania spoločnosti sa nelietalo len 7 a pol dňa – 4 dni kvôli počasiu a 3 a pol dňa kvôli poruchám lietadla. Okrem cestujúcich bola takmer každý deň na palube aj pošta. Lietadlá sa z predmetu záujmu úzkeho kruhu nadšencov zmenili na praktický a komerčne využiteľný verejný dopravný prostriedok.


Tony Jannus spoločnosť opustil už 31. marca 1914 a stal sa skúšobným pilotom vo firme Glenna Curtissa (v júli 1915 úspešne zalietal Curtiss JN-3, priameho predchodcu typu JN4 „Jenny“, ktorý sa stal najúspešnejším americkým lietadlom prvej svetovej vojny). V októbri 1915 odchádza do Ruska, kde preškoľuje ruských pilotov na curtissy. 12. októbra 1916 počas cvičného letu neďaleko Sevastopolu postihne jeho lietajúci čln Curtiss (v type sa zdroje rozchádzajú, podľa jednych to bol typ K, iné uvádzajú H-7) porucha motora, lietadlo narazí na hladinu Čierneho mora a Jannus aj s dvoma ruskými žiakmi zahynú. Jeho telo, na rozdiel od tiel oboch jeho spoločníkov, sa nikdy nenájde.


A povedzme si ešte pár slov o prvom linkovom lietadle: Benoist XIV bol celodrevený dvojmiestny (pilot + pasažier, sedadlá boli vedľa seba) dvojplošník. Radový 6-valcový vodou chladený motor Roberts (mimochodom, bežne používaný v motorových člnoch) bol umiestnený v trupe, takže nízko položené ťažisko zaisťovalo lietadlu dobrú stabilitu na vode (nevýhodami tohto umiestnenia bol jednak horší prístup k motoru pri jeho údržbe a druhak dlhý reťazový prevod od motora k vrtuli, takže reťaz pomerne často padala – pri bicyklovaní to obvykle nie je až taký problém, u lietadla vo vzduchu je to horšie ;-) ). Motor poháňal dvojlistú tlačnú vrtuľu a dal sa naštartovať z miesta pilota (čo vtedy ešte nebolo samozrejmé, obvykle motor „nahadzovali“ mechanici zvonku). Spodné i vrchné krídla mali rovnaké rozpätie.

ll-084

Benoist XIV – výkres. (ale nie je veľmi verný, krídla sú príliš krátke a ani počet vzpier nesedí :-/ ) (Zdroj)

ll-085

Ešte raz Benoist XIV, tentokrát vo farbe. (Zdroj)

Na záver si pripomeňme, že koniec prvej a začiatok druhej dekády dvadsiateho storočia, nazvaný neskôr zlatým vekom letectva, bol v Európe i Amerike dobou kadejakých rekordných letov. Od roku 1909, kedy Louis Blériot po prvýkrát preletel kanál La Manche, sa s rekordnými preletmi odkiaľsi kamsi či cez kadečo roztrhlo vrece – čo napokon nie je nič prekvapivé, raz to prísť muselo. ;-)

ll-087

Tento plagát nemá s Benoistom nič spoločné, dokonca ani nepochádza z roku 1913, len sa tak „retro“ tvári (autorkou je súčasná americká grafická dizajnérka Kate Ward Thacker(ová)). Ale páči sa mi a do minulých častí sa nezmestil, tak je tu. ;-) (Zdroj)

Ostávalo ešte prekonať tie rozľahlé plochy vody medzi kontinentami…
V roku 1913 vypísal britský denník Daily Mail cenu vo výške 10.000 libier (čo bolo v tom čase asi 50.000 dolárov) pre toho, kto prvý preletí lietadlom Atlantický oceán. Suma to bola lákavá a mnohí konštruktéri sa začali zaoberať projektom diaľkového lietadla. Bohužiaľ skôr než k niečomu použiteľnému dospeli, vypukla svetová vojna, takže na výsledky ich práce sa pozrieme až po nej.

Spomeniem ale aspoň Toma Benoista – jeho príspevkom k prekonaniu Atlantiku bol (na začiatku spomenutý) dvojmotorový šesťmiestny Benoist XV. Vznikol vpodstate zväčšením typu XIV a okrem rozmerov sa líšil predovšetkým motormi – jednak boli dva a druhak neboli v trupe, ale na vzperách pod vrchným krídlom.

ll-088

Benoist XV nad riekou Mississippi v roku 1915. (Zdroj)

ll-089

Benoist XV – detail prednej časti trupu s kabínou. (Zdroj)

ll-090a
Benoist XV – výkres. (Zdroj)

Keď začiatok prvej svetovej vojny pokusy o transatlantický let znemožnil, pokúsil sa Benoist ponúknuť tento typ britskej vláde pre pobrežné protiponorkové hliadky – Briti však tesne predtým uzavreli zmluvu s Curtissom, takže Benoist obišiel naprázdno. A ako vieme, povojnový pokus o prelet Atlantiku mu už osud nedoprial.

Na záver tradičná tabuľka technických údajov:ll-086a

 

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Jago | 1. 11. 2012 Št 22:29 |   [1]

Přišel, viděl, zaujalo, líbilo se. :-)

reagovať

Oby | 2. 11. 2012 Pia 1:15 |   [2]

[1] Bezva práce, zajímavé tvary, jen si to čtení budu muset přeložit na pak. ;-)

reagovať

pepa | 2. 11. 2012 Pia 13:36 |   [3]

nepočuli, naozaj nepočuli…

reagovať

pepa | 2. 11. 2012 Pia 13:38 |   [4]

…líšil predovšetkým motormi – jednak boli dva a druhak neboli v trupe, ale na vzperách pod vrchným krídlom…

To bylo řešení vskutku revoluční! Od toho byl už jen krůček k L 410! :-)

reagovať

pepa | 2. 11. 2012 Pia 13:40 |   [5]

[4] Tam v podstatě jen zredukovali počet křídel na jedno a to pak přilepili nahoru na trup…! :-)

reagovať

lojzo | 2. 11. 2012 Pia 13:40 |   [6]

[4] :-D Pán je znalec!

reagovať

SV | 2. 11. 2012 Pia 13:48 |   [7]

reagovať

lojzo | 2. 11. 2012 Pia 13:52 |   [8]

[5] A postranné hydrostabilizátory prevzali letováci zase od Dorniera! Akurát teda že do nich pre istotu schovali aj kolesá. 8-)

reagovať

SV | 2. 11. 2012 Pia 14:25 |   [9]

plagát je veľmi pekný, romantický. len to lietadielko tam trošku robí hluk ;-)

reagovať

pepa | 2. 11. 2012 Pia 15:16 |   [10]

[8] Tak to už byl detail, že ano… :-)

reagovať

Ludovít Gregušweb | 5. 11. 2012 Po 22:07 |   [11]

Úžasné na mozku je, pokud je zdravý a majitel ho netýrá různými chemickými pokusy, že může do pozdějšího věku přijímat takovéto skvělé informace .
Zkráceně – početl jsem si a ještě potěšilo, že sem lze občas přihodit i náročnější téma /Občas/

reagovať

lojzo | 6. 11. 2012 Ut 8:53 |   [12]

[11] „Občas“ Každý druhý štvrtok. Je to dosť občas? ;-)

reagovať

Ludovít Greguš | 6. 11. 2012 Ut 11:00 |   [13]

Rytmus 2 x měsíčně mi vyhovuje. Až se změní na Vánoce – Velikonoce, tak to už bude smutné.

reagovať

SV | 12. 11. 2012 Po 13:58 |   [14]

[13] co 2× měsíčně? ;-)

reagovať

lojzo | 7. 12. 2012 Pia 12:08 |   [15]

[13] Si to tuším zakríkol… Ďalšie časti až v ďalšom roku. :-/

reagovať

Oby | 7. 12. 2012 Pia 12:23 |   [16]

[15] Nevadí, nevím jak kdo, ale já jsem tento vysoce zajímavý článek zatím viděla jen z rychlíku. Produkce káfíčkárny jede jak na běžícím páse – běžný smrtelník se ani neohlídne, a už je tu několik dalších, nových nebo zrecyklovaných, věcí. Chtělo by to trošku zvolnit tempo. ;-)

reagovať

lojzo | 7. 12. 2012 Pia 12:27 |   [17]

[16] No to ale musíš čítať rýchlejšie a nenechať sa rozptyľovať kadejakými štúdiami a Vianocami – inak sa ti môže stať, že si raz prečítaš trebárs „ten četník mu ji zabalil a usek“ a vôbec nebudeš chápať súvislosti! 8-)

reagovať

SV | 7. 12. 2012 Pia 12:45 |   [18]

[16] len ich nechaj milá Oby, kto si hraje, nezlobí ;-)

reagovať

SV | 7. 12. 2012 Pia 12:47 |   [19]

KK je super, môže sa tu písať čo kto chce a navyše používať výrazivá ako napr. Vianočná bábovka! 8-)

reagovať

Jago | 7. 12. 2012 Pia 13:45 |   [20]

[16] Co se mě týče, tak kolem Vánoc určitě zvolním. :-)

reagovať

lojzo | 7. 12. 2012 Pia 14:01 |   [21]

[20] Tiež sa nechystám stráviť sviatky pred počítačom. ;-)

reagovať

Oby | 7. 12. 2012 Pia 14:45 |   [22]

[17] Neboj, já ten skluz doženu. 8-) Školou se budu rozptylovat jen do 14. prosince, pak budu už jen hňácat těsto na cukroví, uklízet a chodit na vaše skvělé kafíčko. :-D

reagovať

Oby | 7. 12. 2012 Pia 14:47 |   [23]

[17] Četník mu ji ubalil a utek? 8-O Máš úplnou pravdu – už teď koukám jako vyjevená a nechápu souvislosti… ;-)

reagovať

Oby | 7. 12. 2012 Pia 14:49 |   [24]

[20] , [21] To vám schvaluju. ;-) Uff, aspoň si to tu konečně v klidu přečtu. 8-)

reagovať

Jago | 7. 12. 2012 Pia 16:08 |   [25]

[17] Souvislosti? Ty nejsou zřejmé ani z kontextu, odkud jsi citoval. :-) Dej Oby aspoň nápovědu.

reagovať

Karel | 7. 12. 2012 Pia 18:57 |   [26]

[22] Nejsi sama, kdo teď tak nějak nestíhá… ;-)

reagovať

lojzo | 10. 12. 2012 Po 7:21 |   [27]

[16] „Chtělo by to trošku zvolnit tempo.“ Vidíš, poslúchli sme – celý víkend ani jeden článok! 8-)

reagovať

SV | 10. 12. 2012 Po 10:38 |   [28]

[27] som si všimlo! 8 – )

reagovať

SV | 10. 12. 2012 Po 10:39 |   [29]

[26] teď? no ja nestíham yaksi furt ;-)

reagovať

SV | 10. 12. 2012 Po 10:45 |   [30]

[22] nerozptyluj sa uklízením, uhňácej vanilkové rohlíčky a šup do Kaviarničky! ;-)

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Půjdeme sem na kafe?

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod