Mocnári prvej svetovej - Wilhelm

Po trochu dlhšej prestávke pokračujeme v predstavovaní panovníkov, ktorí vládli svetu v dobe prvej svetovej vojny (ktorej storočnicu si ešte furt pripomíname). Po rakúsko-uhorskom cisárovi si dnes povieme niečo o tom nemeckom.

Wilhelm II., nemecký cisár a pruský kráľ

V čase vypuknutia prvej svetovej vojny 55-ročný cisár Nemeckej ríše, najstarší vnuk britskej kráľovnej Viktórie (ktorú až do jej smrti v roku 1901 rešpektoval a poslúchal), bratranec britského kráľa Juraja V. i ruskej cárovnej Alice (v Rusku známej ako Alexandra Fjodorovna). Milovník uniforiem a okázalých kostýmov, ale aj plachetníc a áut (bol nadšeným patrónom cisárskeho automobilového klubu). Jeho koníčky boli dosť rôznorodé – od archeológie (ktorej holdoval hlavne na ostrove Korfu, kde mal letné sídlo) po poľovačky (vraj zastrelil okolo 46 tisíc zvierat).

Rok 1888 vstúpil do nemeckej histórie ako „rok troch cisárov“. Po tom, čo v marci zomrel prvý nemecký cisár Wilhelm I., nastúpil na trón jeho 56-ročný ťažko chorý syn Friedrich III. (okrem „oficiálnej“ rakoviny hrtana trpel aj utajovaným syfilisom). Po 99 dňoch umiera aj on a cisársku korunu dedí jeho 29-ročný syn Friedrich Wilhelm Viktor Albert, ktorý na trón nastupuje ako Wilhelm II.

wilm-03

V prvom období svojej vlády, až do roku 1912, bol Wilhelm na minciach reprezentovaný jednoduchým civilným portrétom – toto konkrétne je päťmarka z roku 1908

Wilhelm sa narodil s telesnou vadou – v dôsledku komplikovaného pôrodu mal kratšiu a čiastočne nefunkčnú ľavú ruku, čo mu najmä v detstve spôsobilo dosť trápenia – svoj hendikep však berie ako výzvu (len tak na okraj – podobný problém mal o generáciu neskôr aj istý Josif Džugašvili, známy ako Stalin; jeho ľavá ruka zostala kratšia a čiastočne nefunkčná po dopravnej nehode v detstve). Nerozumie si veľmi s matkou ani s otcom, o to viac vidí svoje vzory v starých rodičoch – Viktórii a Wilhelmovi I.

wilm-04

Pamätná päťmarka k dvestoročnici Pruského kráľovstva – Wilhelm s prvým pruským kráľom Friedrichom

Keďže je vychovávaný v súlade s pruskou vojenskou tradíciou, Wilhelmovi sa snaží vyrovnať, chce byť hoden vojenskej slávy svojho starého otca, a s vynaložením veľkého úsilia sa mu napokon darí stať sa výborným plavcom, veľmi dobrým tanečníkom, šermiarom i jazdcom. Celý život však vďaka svojmu postihnutiu trpí poruchami rovnováhy, a zrejme aj sklonom k depresiám. Babička Viktória ho, podobne ako ostatné svoje deti a vnúčatá, zahŕňa dlhými listami s rozsiahlymi úvahami o politike i rodinnom živote, takže Wilhelm už v detstve získa k Anglicku vzťah, ktorý mu vydrží prakticky celý život – Anglicko ho fascinuje a on ho zúfalo zbožňuje, zároveň však na britské impérium žiarli pre jeho moc a kultúru. V mladosti počas návštev u babičky Viktórie spáva na anglických vojenských lodiach a absolvuje aj niekoľko stáží v anglickom námorníctve. Potom, keď sa stane cisárom, sa snaží britskú námornú nadvládu dobehnúť a pustí sa do budovania nemeckej cisárskej Kriegsmarine.

wilm-06

Od roku 1913 je už Kaiser na minciach zobrazovaný výhradne v uniforme – trojmarka z roku 1913 k 25. výročiu nástupu na trón

Čoskoro po nástupe na trón zosadzuje po názorových nezhodách zjednotiteľa Nemecka, železného kancelára Otta von Bismarcka (ktorého postavenie v ríši snáď najlepšie vyjadruje výrok Wilhelma I. „Je ťažké byť cisárom pod Bismarckom“) a rozhodne sa „byť sám sebe kancelárom“. Netuším, či Wilhelm vedel o Bismarckovom názore (vyslovenom vraj v súkromnom rozhovore na berlínskom kongrese v roku 1888), že „Hohenzollernovci sú hlúpi, ješitní a nevďační“, každopádne s odstupom času sa zdá, že svojím činom Bismarckove slová potvrdil. ;-)

Zatiaľčo Bismarck v roku 1887 vyhlásil: „Patríme k uspokojeným národom. Nemáme požiadavky, ktoré by sme chceli presadzovať mečom.“, Wilhelm videl pozíciu Nemecka inak a čoskoro po nástupe na trón začal raziť heslo „Nemecko, prebuď sa!“. Wilhelm bol egocentrický, extrovertný a exhibicionistický. Pod pojmom exhibicionistictý nemám samozrejme na mysli sexuálnu úchylku, ale okázalé predvádzanie sa na verejnosti – počas prvých 17 rokov svojho panovania vraj predniesol 577 verejných prejavov, väčšinou pompéznych, zveličujúcich a plných silných slov; takže aj jeho ministri sa pred každým z nich obávali, čo zase cisár Nemcom nasľubuje. Ale on svojim slovám zrejme neochvejne veril; zdá sa, že trpel obvyklou „chorobou“ politikov – vierou vo vlastnú neomylnosť a všemocnosť. Francúzsky vyslanec Jules Cambon v roku 1913, keď v Nemecku vypukli veľkolepé oslavy stého výročia víťazstva nad Napoleonom, výstižne konštatoval: „Uvidíte, že do konca roku cisár sám seba presvedčí, že to bol on, kto vyhral bitku pri Lipsku“.

wilm-05

Pamätná dvojmarka k storočnici Bitky pri Lipsku

Po tom, čo Rakúsko-Uhorsko v júli 1914 vyhlásením vojny Srbsku zahájilo svetovú vojnu (pričom historici sa viac-menej zhodujú na metafore, že „spúšť stlačil František Jozef, ale zbraň mu nabil Wilhelm“), sa ukázalo, že imperialistické nadšenie a vášne, ktoré svojimi prejavmi v Nemcoch vyvolal, nie je schopný udržať pod kontrolou. Je síce hlboko presvedčený, že „Srbsko treba za atentát potrestať“, nie je mu však jasné, ako. Má obavy (a budúcnosť ukáže, že oprávnené), že vojenská akcia proti Belehradu by vyvolala reakciu Moskvy – a zatiahnuť Nemecko do vojny s Ruskom nechce. Chvíľu sa ešte snaží vojne vyhnúť (intenzívne korešpondoval s ruským cárom Mikulášom, ktorý bol manželom jeho sesternice; písali si po anglicky a oslovovali sa Dear Nicky / Dear Willy), ale keď mu generáli naznačia, že korunný princ je pripravený prevziať vládu, ustúpi (mimochodom, s trochou nadsádzky sa dá povedať, že u Hohenzollernovcov patrilo k rodovým tradíciám, že sa otcovia a synovia neznášali – korunný princ už čoskoro po začiatku vojny o otcovi tvrdil, že začína senilnieť ;-) ). Rusko zareaguje tak ako predpokladal – mobilizáciou – a vojna tým získa celoeurópsky rozmer.

wilm-02

Obehová päťmarka z roku zahájenia prvej svetovej vojny

Počas vojny už Wilhelm nie je tým, čím býval. Vedenie štátu prakticky prevzali generáli Ludendorff a Hindenburg, cisár sa postupne stával len reprezentačnou figúrkou. Začal upadať do depresií a odmietal sa zmieriť s realitou, že Nemecko vojnu prehráva. Koncom októbra 1918, keď už vážnosť situácie nemohol ignorovať, sa vzdal trónu (správa o tom sa v Berlíne rozšírila ešte skôr, než abdigáciu podpísal) a o dva týždne neskôr potajomky odišiel do Holandska, kde požiadal o azyl. Dožil na malom zámočku Doorn neďaleko Utrechtu, do Nemecka sa už nikdy nevrátil.

hind-01

Generál Paul von Hindenburg to po prvej svetovej vojne dotiahol až do funkcie nemeckého ríšskeho prezidenta – päťmarka z roku 1937

Krátko pred Hitlerovým nástupom sa nádejá, že nacisti by mu mohli pomôcť znovu získať trón, rýchlo však pochopí, že takéto nádeje sú plané. V roku 1938 odsudzuje protižidovské pogromy – po „krištáľovej noci“ vyjadruje svoje zdesenie a (márne) vyzýva všetkých Nemcov, aby protestovali. Keď Hitler napadol Holandsko, ponúka mu holandská vláda najprv presťahovanie na bezpečnejšie miesto, následne Briti azyl, obidve ponuky však odmieta. Po obsadení Holandska ho nacisti napokon nechajú na pokoji, zámok však môže opustiť len v sprievode vojenskej polície. Po porážke Francúzska posiela Hitlerovi blahoprajný telegram (Hitler mu odpovedá osobným listom, adresovaným „Jeho Výsosti cisárovi Wilhelmovi II, Doorn, Holandsko“).

Umiera ako 82-ročný v júni 1941, pochovaný je v Doorne. V nacistickom Nemecku boli akékoľvek prejavy smútku zakázané, účasť na pohrebe dovolili úrady len najbližším rodinným príslušníkom a niekoľkým bývalým cisárskym dôstojníkom.

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

SV | 22. 6. 2016 St 10:31 |   [1]

„vraj zastrelil okolo 46 tisíc zvierat“ čože?! GRR!!

reagovať

SV | 22. 6. 2016 St 11:01 |   [2]

[1] no a to mu nestačilo, potreboval ešte aj zopár ľudí zlikvidovať! „spúšť stlačil František Jozef, ale zbraň mu nabil Wilhelm“

reagovať

SV | 22. 6. 2016 St 11:02 |   [3]

zaujímavý človek, húževnatý, len škoda, že svoju energiu nedokázal využiť nejako lepšie…

reagovať

SV | 22. 6. 2016 St 11:03 |   [4]

btw, hurá hurá, Lojzo zase píše! mám radosť! :-)

reagovať

lojzo | 22. 6. 2016 St 12:34 |   [5]

[4] Prišlo leto, čas oddychu a blogovania! 8-)

reagovať

SV | 22. 6. 2016 St 12:40 |   [6]

[5] jááj, ahá! ja že prišiel čas zrelých plodov ducha! ;-)

reagovať

Jago | 22. 6. 2016 St 19:03 |   [7]

[1] Kam se hrabe na arcivévodu Ferdinanda, co ho zastřelili v Sarjevu.
Lojzo, moc pěkné! Já jsem poznal jenom tu Hindenburgovu pětimarku. Někde jsem četl, že když kajzr Vilém utíkal do Holandska, předal svou šavli (meč?) překvapenému poručíkovi nizozemské pohraniční stráže. Je fascinující, že byť 1. světová válka řádila pomalu po celé Evropě, Nizozemí se vyhnula.

reagovať

TlusŤjochweb | 22. 6. 2016 St 19:05 |   [8]

[5]
Tento způsob léta jeví je mi poměrně šťastným…

reagovať

lojzo | 22. 6. 2016 St 19:22 |   [9]

[7] „Já jsem poznal jenom tu Hindenburgovu pětimarku.“ To si o dosť prišiel, tie cisárske päťmarky sú nádherné. A veľké – majú parametre bežného toliaru.

reagovať

Jago | 22. 6. 2016 St 20:34 |   [10]

[9] No jo, když ale náš děda sbíral jen jednotkové nominály. I když spolkové tolary měl (jako jednotky) taky. :-(
[5] Jen pracuj, už se těším. Jsem zvědav, kdy přijde na řadu Mikuláš II. zvaný Krvavý.

reagovať

Jago | 23. 6. 2016 Št 21:38 |   [11]

Abych to tu trochu oživil, ocituji pasáž z knihy mého oblíbeného (bohužel zesnulého) autora Zdeňka Šmída Expedice k Čechožroutům aneb Proč bychom se nepobili:
Hohenzollerni byli tak spořiví, že od 17. století šetřili i na křestních jménech. Až na výjimky vystačili se dvěma: Friedrich a Wilhelm. Někdy se rozšoupli a pokřtili syna oběma jmény: Friedrich Wilhelm.
Ve svých Friedriších se proto leckdy nevyznají ani sami Němci. Posuďte sami: Vládli třeba tři Friedrichové za sebou, a náhle – Friedrich Wilhelm! Naštěstí měli svá pořadová čísla: Friedrich I., II., III. – Jenže ten třetí, ač byl jen kurfiřt, se náhle prohlásil králem! Prvním králem Friedrichem! Tedy do té doby byl Friedrichem III., ale pak už byl Friedrichem I.! A co první Friedrich I., ptáte se? Ten byl pořád První, ale jen KURFIŘT!
Tím to ale nekončí! V roce 1871 vyhlásili Friedriši Německou říši, král Wilhelm II. se stal císařem Wilhelmem I. a začalo to znova!
K dovršení chaosu stavěli Friedrichům, Wilhelmům i Friedrichům Wilhelmům po Berlíně a po celé německé vlasti sochy. Jsou většinou jezdecké, zelené měděnkou, a je na nich psáno, kolikátí jsou, čímž je jejich identifikace téměř znemožněna. Specifické trauma prožívají při tom čtenáři českých dějepisů, kde se Friedrich někdy, ne však vždycky, překládá jako Bedřich.

reagovať

lojzo | 23. 6. 2016 Št 22:01 |   [12]

[11] Perfektné! ;-)
A to si ešte predstav Dánov (aj k nim v tomto seriáli dôjdeme), kde sa už päť storočí striedajú na tróne len Kristiáni a Frederici – až kým im to nepokazila dnešná kráľovná Margaréta. Ale ak sa nič nepredvídané nestane, po nej zase príde Frederik. ;-)

reagovať

lojzo | 23. 6. 2016 Št 23:51 |   [13]

[11] Inak ti Bedřichovia ma mýlili tiež – nechápal som, prečo je v češtine Engels Bedřich, ale Barbarossa Fridrich, keď u nás sa volali rovnako. ;-)

reagovať

SV | 27. 6. 2016 Po 14:27 |   [14]

[11] …„měls zavolat! a nevíš jak?! vím. volá se takle:“haló haló!" štíhlá dívka Ofélie, která přichází s tmou…Zdeňek Šmíd a prvá knižka, ktorú som od neho prečítala „Jak se držet nad vodou“ úctivý pozdrav za duhový most. mám ho rada a som mu vďačná.

reagovať

Milošweb | 29. 6. 2016 St 22:51 |   [15]

Velice zajímavý text, z Kolína nad Rýnem mám fotku jeho jezdecké fotky, ale nic bližšího, než že byl poslední císař, jsem o něm nevěděl.

reagovať

SV | 30. 6. 2016 Št 12:20 |   [16]

[15] nošak Lojzo je celý zaujímavý ;-)

reagovať

SV | 30. 6. 2016 Št 12:20 |   [17]

[15] „mám fotku jeho jezdecké fotky“ prima, ukaž! ;-)

reagovať

Oby | 1. 7. 2016 Pia 23:05 |   [18]

Jezdecká fotka lojza by potěšila každého. ;-)

reagovať

SV | 4. 7. 2016 Po 10:21 |   [19]

[18] a mňa obzvlášť! ;-)

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Západoffka III.

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod