Nedeľná chvíľka poézie - Miloš Janoušek

Minule som končil tým, že hudobné zoskupenie Jednofázové kvasenie je mojou srdcovkou – takže sa tu s jeho členmi iste nestretávame naposledy. A už je to tu – dnes je na rade Miloš Janoušek.

Miloš Janoušek evidentne pochádza z hudobnej rodiny – okrem neho verejne muzicíruje aj jeho zvolenský príbuzný Miroslav „Vechťo“ Janoušek (pôsobiaci najprv v trampskej skupine Lesní škriatkovia, neskôr v skupine Sosna) a v poslednom čase sa na verejnosti zviditeľnila (či vlastne zpočuteľnila) aj Milošova neter Lenka.

Aby som náhodou nespôsobil v Jednofázovom kvasení nejaké rozbroje či závistlivé pohľady ;-) , prezentujem vám aj z Janouškovej (rovnako ako minule z Valúchovej) tvorby tri pesničky a zopár básničiek.

Začneme skvelou etnografickou sondou do života nášho pospolitého ľudu:


SLOVÁCI

Na platenie je priskoro, ešte je čas na dva deci
pri stole sa vysedáva, pri stole sa riešia veci
Natiahnutá ruka dvíha pohár k ústam v pravom uhle
zaťatá päsť na stôl líha
Slováci sme, nimi aj buďme
 
Krčma dýcha vôňou vína a cigariet s multifiltrom
stoly stále zadubené, poliate už piatym litrom
Víno lejú do pohárov, poháre zas dolu krkom
keď nálada padne na zem
dolieva sa znovu vrchom
 
Máločo tak upevňuje hrdý pocit národnosti
máločo tak ozrejmuje latentný stav trvalej zlosti
Pri stole sa diskutuje, pri stole mocnejú hlasy…
pri stole mládež dospieva
pri stole nám rednú vlasy
 
Podlaha je zapľuvaná, leží sa na nej tak nijak
V žilách máme krv, nie vodu, košeľa je dobrý pijak
Dym sa o steny udiera, hrdlo je na chvíľu suchšie
hostia trochu poodsadnú
pohárik si chytia tuhšie
 
Diskusia silných pästí vyrieši sa hneď v zárodku
krv z podlahy handra utrie, porazený platí vodku
Zajtra sa zas stretnú inde, veď náš svet je taký malý
Každý národ pyšne chová
svoje drobné rituály
 
Na platenie je priskoro, ešte je čas na dva deci
pri stole sa vysedáva, pri stole sa riešia veci
Natiahnutá ruka dvíha pohár k ústam v pravom uhle
zaťatá päsť na stôl líha
však Slováci sme, nimi aj buďme

• 

ORLOJ

Pod pražským orlojom stáli turisti
otvárali ústa a na Pentaxoch clonu
hľadeli, civeli, žmúrali, čumeli
komuže tí svätí asi patria, komu?
 
Šekové knižky chceli hneď vytiahnuť
perečkom napísať príslušnú sumu
vôbec ich, cudzincov, netrápi, čo náš ľud
preinvestoval tu práce a umu
 
My však svojich svätých,
my ich nepredáme
nepatria nikomu – sú naši spoloční
čerstvo zmaľovaní, za vrátkami sedia
majú dosť pohybu, sú totiž otoční

• 

MORILI SME MORENU

Morili sme Morenu
do hneda, ach, do hneda
dreli sme ju sklonenú
od skorého obeda
Morili sme Morenu
mesiac stál nad obzorom
farbu presne zvolenú
zrejme Drevodekorom
 
Niekto sa rád opakuje
niekto skúša po novom
niekto chová divé tuje
iný leje olovo
Niekto víta Vianoce
a Štedrý deň koledou
ja mám rád Scotta Joplina
preto sme ju na hnedo
 
Morili, ach, morili
tú pohanskú persónu
spoločne sme tvorili
tmavohnedú madonu
Morili, ach, morili
do hneda, hej, do hneda
aj chlap, čo šiel okolo
čumel na to z mopeda
 
Chvíľu stál a potom išiel
aj radosť mal nemalú
a to pritom videl
iba kúsok z reálu
 
Niekto sa rád opakuje
niekto skúša po novom
niekto chová divé tuje
iný leje olovo
Niekto víta Vianoce
a Štedrý deň koledou
ja mám rád Scotta Joplina
preto sme ju na hnedo
 
Niekto víta Nový rok
ticho, ba až potajmo
ja však chcem sláviť odchod zimy
prvým jarným ragtimom

• 

Zatiaľčo u väčšiny pesničkárov sa dosť ťažko rozlišuje text pesničky od básne, u Miloša Janouška je to inak. Jeho básne sa od jeho textov piesní dosť výrazne líšia – už len formou, básne sa totiž vo väčšine prípadov nerýmujú:

• 

CHVÁLABOHU ASPOŇ ŽE TIE ZVIERATÁ TAM BOLI

keď Boh tvoril vesmír a Zem a
to všetko okolo
    najprv
slony tesal z kameňa
    potom
ryby z korku
hady z nylonu
vtáky z peria anjelských vankúšov
a mývaly z pruhovanej špongie

celkom slušná práca
povedala jeho žena uznanlivo
pravda
až na človeka
    toho si robil nesústredený
a v unavenom čase
tým sa naozaj
nebudeme chváliť
 
    vymyslí počasie
    mizerný futbal
    funkcionalizmus a
    udalosti v Írsku
 
nie
nemôžeme si ho nechať ani
ako maskota
na to je príliš agresívny
priveľmi životaschopný
a má sklony k vulgárnosti

    no ale tie zvieratá…

tie sa ti vydarili
panebože aké sú len krásne
hovorila Stvoriteľovi jeho verná žena
 
a potom sedeli spolu
na vrcholku hory
v svetel zapadajúceho slnka
držali sa za ruky
a na všetko zlé
už zabudli

• 

V MENE JOHNA PAULA GEORGEA A RINGA

v mene johna paula
georgea a ringa
led zeppelin
ktorý si na nebesiach
pozláť sa meno tvoje
buď viera tvoja
tak na nebi ako aj na zemi
(v štúdiách i v jamovaní)
obdaruj nás svojimi decibelmi
ako i my ich nadeľujeme našim blížnym
pros za nás
za hriešnych
náhle zošedivených beatnikov
(too old to rock´n´roll
too young to die)

odpusť nám naše viny
(ak blues hráme v ¾ takte)
a nech viera naša
v reaggae a
v rock´n´roll
zbaví nás
pokušenia ďalej starnúť

amen

• 

Minule sa ukázalo, že sem predsa len chodia aj návštevníci, ktorí čítať nechcú či nevedia, takže aj dnes si na záver dáme pesničku vo videoforme. Naspieval ju sám autor, a myslím, že aj vizuálna podoba klipu je predovšetkým jeho dielom – Blues o pohrebe revízora vo výslužbe

 

 

A keďže minule som ako bonus pridal pol Valúchovej pesničky, v rámci vyváženosti a spravodlivosti bude bonus aj dnes:

CHODILI SME SPOLU
(text M. Janoušek, remix D. Valúch)

Chodili sme spolu roky do divadla
spolu tiahli mestom cestou na koncert
neostrihaní a v texaskách jak v koži
spávali sme doma, no žili sme na korze
 
Ani sinky od obuškov až tak neboleli 
nie tak veľmi, jak ich zrazu cítim dnes
 
Boli sme vždy spolu a mená nepoznali
u Steina sme zapíjali svoje večné blues
Tušili sme, že sa stále niečo krásne stráca
a roky ubiehali jak zmeškaný autobus
 
Ale sinky od obuškov až tak neboleli
nie tak veľmi jako cítim kríže dnes
 
Zažili sme všetko, o čom sa dnes učí
a človek sa, raz darmo, svojej dobe podobá
Vraveli nám starší, že hlavne treba prežiť
keď sa páni bijú, vždy plače chudoba
 
Ale sinky od obuškov až tak neboleli…
O to háklivejší som na kríže dnes, duša moja, duša moja…
 
Hákliví na kríže, hákliví na hviezdy
na všetky tie -izmy a na všetky tribúny
Celé roky to vždy niekto myslel s nami dobre
na tie reči dodnes ešte nie sme imúnni
 
hoci sinky od obuškov až tak neboleli
nedotklo sa nás to vtedy toľko, ako dnes
 
Zostarli sme trochu, avšak zostarli aj iní
nebudeme prví ale ani poslední
Kým sa vieme stretnúť a dohodnúť a opiť
nebudeme malicherní, ale ani dôslední
 
Roky utekali, ani neboleli
zanedbané rany bolia nás až dnes
 
• 

A ajhľa takto spieva Chodili sme spolu naživo na koncerte Dušan Valúch:

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Jago | 8. 7. 2012 Ne 20:52 |   [1]

Tak tohle se mi líbí moc. Chytré texty a k tomu ta dvě blues – pustil jsem si i jejich další songy a potěšil jsem se.

reagovať

Oby | 8. 7. 2012 Ne 21:52 |   [2]

Krásné, lojzo, dík. Ještě se sem vrátím… :-)

reagovať

SV | 9. 7. 2012 Po 6:27 |   [3]

ďakujem Lojzík. Miloš je hrozne moc fajn chlap. tá báseň o zvieratách je geniálna ;-)

reagovať

lojzo | 9. 7. 2012 Po 7:03 |   [4]

[3] „Miloš je hrozne moc fajn chlap.“ Osobná skúsenosť či názor na základe diela?
Tak či tak, od teba vzácna pochvala! ;-)

reagovať

SV | 9. 7. 2012 Po 7:07 |   [5]

[4] jeho dielo vôbec nepoznám. osobná skúsenosť.

reagovať

SV | 10. 9. 2013 Ut 16:35 |   [6]

[5] pri vlčacom chlpe! nošak on ti má celkom fajné pesničky! 8 – ) som si vypočula zatiaľ Polnočný šerif a Retro valčík – pekné. fakt dobrá vec, táto Kaviarnička. ešte ti k tomu niečo poviem, Lojzo, mailom.

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Římské divadlo.

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod