Nedeľná chvíľka poézie - Miroslav Válek

Dnešná chvíľka poézie bude trošku dlhšia. Jednak preto, že (po dvoch pesničkároch) tu dnes máme „naozajstného“ básnika a druhak preto, že:

Keď som bol malý, kúpili mi moji starostliví rodičia gramofónovú platňu s básničkami. Počúval som ju stále dokola a za pár dní som ich vedel naspamäť: Panpulóni, Loď, Ťava, Do Tramtárie, Neviditeľné auto, viditeľný strom

Vlak

Kto to píska na chlapčiská,
aký je to chuligán?
Pozri naň!
Čierny, samé sadze, celý upískaný,
píska, čo len vládze, blýska očiskami!

Píska vlak, iskrí vlak,
zrátaj, koľko hviezd tu je!
Dnes večer si píska každý, kto v ňom cestuje:
Deti, ktoré čaká more,
aj tie, čo sa vezú iba
na prázdniny k babke,
strapaté aj učesané,
bez čiapky aj v čiapke.
Aj výpravca na stanici
na vlak píska, celkom zblízka,
lebo ľúto mu je,
aj kuriatko, čo spí v koši,
si pí, pí, pí, píska, píska,
len tak popiskuje.
 
Za oknami cesta
beží do diaľky.
Telegrafné stĺpy
ako píšťalky.
Že sa bojíš tmy?
Pískaj si aj ty!
Večer škrtá koľajnice
ako zápalky.

O pár rokov neskôr som sa začal zaujímať o to, kto je autorom tých básní – a objavil som meno Miroslav Válek.

valek

Miroslav Válek (bohužiaľ autora karikatúry sa mi nepodarilo rozlúštiť)

Potom, niekedy v puberte, som zistil, že je autorom aj pesničiek, ktoré som si pospevoval alebo aspoň počúval (v podaní Paľa Hammela a Mariána Vargu) – Po písmenku alebo Smutná ranná električka.

Po písmenku

Plakal by som, ale nemám za čím.
Myslel by som, nemám na koho.
Po písmenku si tú pieseň značím,
opíja ma ako alkohol.
 
Po písmenku, po písmenku ďalšie…
Ani toľkých v abecede niet,
Koľko zrád a podlosti a falše.
Nepozeraj, nie, nedívaj sa späť.
 
Medzi nami je už všetko jasné;
aj tá láska, aj tie rozchody.
 
Kameň, kameň zahodený do vody.
 
 
 

Keď sme ho na gympli preberali na literatúre, tie básne v čítanke mi ho trochu zošklivili (zvlášť keď som zistil, že je aj ministrom kultúry) – to bolo v čase, keď som pociťoval potrebu revolty voči svetu. Našťastie ho v mojom povedomí čoskoro rehabilitoval Miro Žbirka svojou kongeniálnou interpretáciou Jesennej lásky (aj keď teda trochu mu vyčítam, že kus tej básne zamlčal).

Jesenná láska

Láska je strašne bohatá, láska, tá všetko sľúbi,
a ten čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi.
Prach dlhých, smutných letných dní na staré lístie padá,
poznala príliš neskoro, ako ho mala rada.
 
Tak každoročne v jeseni svetlá sa tratia z duše
a človek, koník túlavý, od srdca k srdcu kluše
a pre každé chce zomierať, žiť nechce pre nijaké,
chcel by mať jedno pre seba; je mu to jedno, aké.
Možno, že iba obrázok a možno tôňu iba.
No pred cieľom sa zastaví: Komu zas srdce chýba?
Zo všetkých mojich obrázkov mámivý ošiaľ stúpa;
bola to láska? Sklamanie? Aj láska bola hlúpa,
veď chcela všetko naraz mať a všetko naraz stráca.
Koľko ráz v noci májovej hľadeli do mesiaca,
no máj im málo šťastia dal a krátke bolo leto.
Len jeseň, tá vie o všetkom, a jeseň nepovie to.
Šla zima dolu údolím a niesla odkaz máju:
túžieval, čakal, dočkal sa, odišla, nepozná ju.
 
Láska je strašne bohatá, láska, tá všetko sľúbi,
a ten čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi.
Prach dlhých, smutných letných dní na staré lístie padá,
poznala príliš neskoro, ako ho mala rada.

Keď som sa (omnoho neskôr) zoznámil s jeho životnou dráhou, dosť ma prekvapila – prvé básne publikoval v katolíckych časopisoch (prvú báseň mu ako pätnásťročnému uverejnil časopis Plameň), po viacročnej prestávke v päťdesiatych rokoch sa okľukou cez existencializmus dostal až ku komunistickej „angažovanej poézii“ – jej vrcholom je básnická skladba Slovo z roku 1976, venovaná „komunistickej strane, ktorá ma učí stať sa človekom“ (literárny vedec Valér Mikula o nej píše: „V Slove niet ani zložitosti, ani nie je nijako prežívaná, nieto ešte bolestne! Na jeho začiatku bola jednoduchá odpoveď, ku ktorej sa hľadali otázky, boli pripravené slogany, ku ktorým sa hľadali efektné rýmy – a potom sa len prehodilo poradie.“). To už sa okrem poézie venoval aj politike, s nástupom „normalizácie“ sa v januári 1969 stáva ministrom kultúry Slovenskej socialistickej republiky a v tejto funkcii pôsobí takmer 20 rokov (odstúpil v decembri 1988).

Šachy

Ak sadnete si z dlhej chvíle k šachom
pre šťastie lebo pre sklamanie hrať,
nezabúdajte, že je problém, na kom
záleží vaše šťastie či pád.
 
Neukazujte svojmu súperovi päty
a dámu strážte, ak ju máte rád.
Nepúšťajte ju samu na výlety
 – nevieme nikdy, čo sa môže stať.
 
Nakoniec sa to zvrtne na zákone,
že silu umu zmôže sila zrád.
V partii často vyhrávajú kone;
jedine kráľ však môže dostať mat.

Zápalky

Zápalka smútku chytá potichučky
(už dávno nezáleží na mene),
samota prišla bez dotknutia kľučky
a pripomína veci stratené.
 
Cez polnoc tiahne; zrazu horia krute
i ostatné, čo boli spálené,
prst dažďa chytá vtáka za perute
a kvapky bijú na sklo ako kamene.
 
Zápalka dávna zažína sa znova
a tak jak dávno pália ma jej plamene;
mal som ju rád; no škoda o tom slova,
už dávno nezáleží na mene.
 
Jej plavá kader ako zo sna vlaje
a šerejú sa oči zahmlené,
no ja som iný, ona zmenená je
a dávno nezáleží na mene.
 
Nad ránom celkom zápalka sa láme
a prúžok dymu, svedok váhavý,
prezradí všetkým, na čo spomíname,
keď nakreslí nám jemne nad hlavy
zlomené srdce a pery zmámené,
čo klamú: nezáleží na mene.

Tak či tak, Válek je mojou srdcovou záležitosťou. Pre mňa slovenská poézia rovná sa predovšetkým Válek. A je to tuším jediný slovenský básnik, ktorému som jeho komunistické funkcionárčenie ochotný odpustiť.

Z vody (XII)

Les
odkladá si všetky staré listy,
aj tie bez adries.
Les je les
a nik ho neprerobí.
A čo má byť? Má svoje hobby.
 
Ale ty radšej neblúď po lese;
naplakal si sa do zásoby.
A vôbec: tu si na zlej adrese.
Les má dosť práce s prezliekaním stromov.
Choď domov.
 
Myslel si: láska. A bol to iba zvyk.
Uletel ti biely balónik.
A je ti smutno. Niet čo zobrať do rúk.
Dni idú, idú ako rieky k moru,
dni idú, idú a ty tak hrozne sám
pripínaš krídla predstavám.
 
Niekto ti kýva. Ty sa neotoč.
Máš pod klobúkom krásny kolotoč.
Niekto sa pýta. Neodpovedaj.
Pozri, je jeseň zlatá ako čaj.
Pristáva práve tma, vypína motory.
Niekto len chodí, hovorí, hovorí…
To ty sám so sebou začínaš rozhovor
a je už pozde a je už neskoro.
Vybieha líška z hrdzavého lesa.
Nerozumiete sa.
 
Hrdzavá jeseň, láska hrdzavá,
a čo nám ešte zostáva?
Ešte je toho nadostač, čo zostalo a zahrdzavie.
Len sa mi pre to nerozplač.
Len si ju nechráň ako oko v hlave.
 
 

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

henka | 15. 7. 2012 Ne 22:47 |   [1]

no co uz..ale basne ma krasne

a tu platnu este mas?

reagovať

lojzo | 15. 7. 2012 Ne 23:03 |   [2]

[1] Veru už nie. :-(
Asi som ju celkom zodral. ;-)

reagovať

Jago | 16. 7. 2012 Po 10:55 |   [3]

Po delším hledání jsem našel ve své knihovně Přitažlivost, útlou to knížečku veršů Miroslava Válka (Mladá fronta 1962). Jako studenti jsme ji interpretovali v našem divadélku poezie a užasl jsem, kolik si toho z ní ještě pamatuji. Pěkné počtení.

reagovať

henka | 16. 7. 2012 Po 17:18 |   [4]

[3] aj ja ho mam doma.. chodila som s nim na Hviezdoslavou kubin.. dobre sa pamata

reagovať

lojzo | 17. 9. 2012 Po 19:34 |   [5]

Marián Varga sa v nedávnom rozhovore vyjadruje aj o Válkovi: „No práve jemu asi vďačím za to, že ma nezakázali. On mi žehlil ‚prúsery‘ a sympatické na tom bolo, že reagoval okamžite – zdvihol telefón a poriadne vynadal riaditeľovi Slovkoncertu. V časoch, keď nepadalo iné oslovenie ako súdruh, ma oslovoval ‚pán Varga‘ a ja jeho ‚pán minister‘.
Ako všetci komunisti, Válek sa nezachoval slušne, ale vedel, čo je slušnosť a tvorivosť, lebo sám bol tvorivý, než sa stal politikom. Do štyridsiatky spísal celé dielo, potom šiel do politiky a ako básnik skončil.“

Mimochodom, ten rozhovor stojí za prečítanie celý: http://kultura.sme.sk/…a-chyba.html#…

reagovať

henka | 17. 9. 2012 Po 23:00 |   [6]

tak Varga..to je iný týpek. na jeho hudbu nemam bunky. idem citat ;)

reagovať

SV | 18. 9. 2012 Ut 8:10 |   [7]

[6] mne sa zdá, že niektoré veci má celkom pekné ;-)

reagovať

kopretinkaweb | 18. 9. 2012 Ut 12:49 |   [8]

klasika sa dá vždy počúvať http://www.youtube.com/watch?…

reagovať

kopretinkaweb | 18. 9. 2012 Ut 13:04 |   [9]

dobré pesničky z tých jeho básní…

reagovať

lojzo | 31. 1. 2016 Ne 8:33 |   [10]

Pred pár dňami uplynulo 25 rokov od Válkovej smrti. Zaujímavý článok mu venovalo SME.

reagovať

pepa | 31. 1. 2016 Ne 21:57 |   [11]

[7] Marián Varga by zasloužil zlatým písmem zapsat na seznam nejlepších slovenských hudebníků všech dob

reagovať

lojzo | 31. 1. 2016 Ne 21:59 |   [12]

[11] Nepochybne.

reagovať

Katarina | 15. 9. 2016 Št 0:14 |   [13]

[2] on je dokonaly basnik, DOKONALY

reagovať

pepa | 9. 8. 2017 St 18:52 |   [14]

Zmiňuješ Mariána Vargu. Smutná zpráva. Marián Varga ve věku 70 let zemřel.
Pro mne široko daleko nejlepší slovenský muzikant.

reagovať

SV | 10. 8. 2017 Št 9:35 |   [15]

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Velebublifuk

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod