Pesničkáreň 3 - cestovateľská

V prvej Pesničkárni som spomínal inšpiráciu Jiřím Suchým a jeho Gramotingltanglom, v ktorom poslucháčom sľuboval „písničky z různejch dob a různejch světa dílů“. Dnešné pesničky síce z až tak rôznych dôb nebudú, ale prejdeme sa v nich aspoň po tom našom, európskom „světa dílu“.

Začiatkom 60-tych rokov minulého storočia sa fanúšikovia (a hlavne fanynky) československej populárnej hudby delili v zásade na dve veľké skupiny – jednu tvorili obdivovatelia(-ľky) Karla Gotta, druhú priaznivci(-kyne) Waldemara Matušku. Ja v tomto smere vyhranený nie som, ale keby som si teda musel vybrať (čo, ako je známe, je napríklad v pubertálnom veku nevyhnutné), pridal by som sa (sorry, Oby ;-) ) k tým druhým. Takže dnes začneme v španielskom Madride, kde Waldemar odpočíva v tieni, popíja víno a počúva slávikov (video je z krásneho pesničkového seriálu Píseň pro Rudolfa Třetího).

Posunieme sa do ďalšej európskej metropoly a diametrálne zmeníme aj náladu. Anglický pesničkár Ralph McTell spieva smutnú baladu o osamelých, chudobných a zabudnutých ľuďoch v uliciach Londýna (že je to všade vo svete rovnaké, dosvedčuje aj fakt, že pôvodne sa táto pesnička mala volať Streets of Paris). Vznikla koncom šesťdesiatych rokov a najväčšej slávy sa dočkala v roku 1974, kedy sa stala celosvetovým hitom.

V češtine naspieval túto pesničku Václav Neckář s textom Michaela Prostějovského, ktorý so sociálnej balady spravil baladu romantickú: Podej mi ruku a projdem Václavák.

Pre mňa je „Václavák“ ďalšou z piesní, ktoré ma zastihli na gympli, konkrétne v čase krásnej zamilovanosti – takže ma nemohla minúť a dodnes vo mne vzbudí zasnenú náladu. Na druhej strane, vďaka nej vnímam dnešný stav Václaváku ešte tristnejšie… :-/
(Technická poznámka – na Neckářovom albume je ako autor hudby tejto pesničky prekvapujúco uvedený Jan Neckář. Netuším, či Ralph McTell bol ideovo závadný, alebo to má iný dôvod. Inak tá platňa mala aj tak dosť problémov – jednak bola okresaná o pesničku Óda na Prahu, pretože autor textu Jiří Suchý bol kvôli nepodpísaniu „anticharty“ v nemilosti a druhak sa pôvodne mala volať Podej mi ruku (a projdem Václavák), aj slangový názov námestia však vraj vadil, tak bol názov skrátený na prvé tri slová a tri bodky.)

*

Tretia dnešná pesnička je nová, nemá ešte ani desať rokov. Narazil som na ňu náhodou kdesi na fejsbúku asi pred dvoma rokmi, zaujal ma jej nostalgický text, ktorý vzbudzoval pocit, že autor sa s nostalgiou obzerá za Sovietskym zväzom podobne ako ja za Československom (sorry, Bratislava, ale pre mňa zostane naším hlavným mestom asi už navždy Praha). Potom som zistil, že pesnička je v dnešnom Rusku dosť obľúbená a dosť často hraná, dokonca pri kadejakých oficiálnych príležitostiach a aj pred sálami plnými ruských dôstojníkov – čo mi k rocku akosi nepasuje – a autor je nositeľom viacerých ruských štátnych vyznamenaní a aktívnym podporovateľom Vladimira Putina. Neviem, čo bolo skôr – či nostalgia alebo podpora Putinovmu ruskému imperializmu, každopádne pieseň je to chytľavá – Oleg Gazmanov: Zdelan v SSSR (ak niekto náhodou nerozumie – Vyrobený v Zväze sovietskych socialistických republík).

Na záver sa ešte vrátime na začiatok 60-tych rokov (a z divokého Ruska do civilizovanej Európy ;-) ) a pustíme si slovenských Beatles – skupinu Beatmen s Dežom Ursinym, ktorý sa zamýšľa nad tým, čo by robil, keby bol Nórom. 8-)

Na dnes všetko, majte sa fajn! ;-)

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Jago | 20. 10. 2014 Po 10:56 |   [1]

Pěkně hraješ, radost poslouchat. ;-)

reagovať

SV | 20. 10. 2014 Po 13:26 |   [2]

[1] aj pekne spieva! ;-)

reagovať

lojzo | 20. 10. 2014 Po 13:27 |   [3]

[1] + [2] Ďakujem, ďakujem. ;-)

reagovať

SV | 20. 10. 2014 Po 13:29 |   [4]

jé, Slavíci z Madridu! milé spomienky mám na tú pieseň.

reagovať

Jago | 20. 10. 2014 Po 13:33 |   [5]

[4] Žízeň je veliká, život mi utíká, nechte mě soustavně pít… :-)

reagovať

SV | 20. 10. 2014 Po 13:44 |   [6]

[5] ale trt makový! tak to nie je! nepi kadečo, potom sa ti to pletie ;-)

reagovať

lojzo | 20. 10. 2014 Po 13:46 |   [7]

[6] Kadečo môže, ale nie sústavne! ;-)

reagovať

SV | 20. 10. 2014 Po 13:48 |   [8]

„Ja v tomto smere vyhranený nie som,ale keby som si teda musel vybrať (čo, ako je známe, je napríklad v pubertálnom veku nevyhnutné), pridal by som sa (sorry, Oby ;-) ) k tým druhým.“
aj ja ;-) ale v pubertálnom veku som sa nevybrala, teda, som si, tak som bola vďaka svojim večne čiernym hábom zaradená k depešákom ;-)

reagovať

SV | 20. 10. 2014 Po 13:49 |   [9]

[7] nošak. mohol by skončiť ústavne ;-)

reagovať

pepa | 20. 10. 2014 Po 14:04 |   [10]

Trochu mě mrzí, žes nezmínil autora hudby Slavíků z Madridu. Hugues Aufray zas nebyl takový nýmand… :-)

reagovať

lojzo | 20. 10. 2014 Po 14:10 |   [11]

[10] Na dopĺňanie faktov tu mám teba! ;-)
Dík.

reagovať

SV | 20. 10. 2014 Po 14:34 |   [12]

[11] som to prečítala:„no dopĺňanie faktov tu nám treba!“ ;-)

reagovať

Oby | 20. 10. 2014 Po 22:52 |   [13]

„delili v zásade na dve veľké skupiny – jednu tvorili obdivovatelia(-ľky) Karla Gotta, druhú priaznivci(-kyne) Waldemara Matušku.“ Já jsem to tak nevnímala, poslouchala jsem podle možnosti oba dva. ;-)

reagovať

Jago | 20. 10. 2014 Po 23:17 |   [14]

[13] Ale navíc se do populární hudby počítala i dechovka. :-)

reagovať

Oby | 20. 10. 2014 Po 23:30 |   [15]

[14] Správně. „Sejdeme se na Vlachovce“, či jak se to jmenovalo, bývala populární. 8-)

reagovať

Jago | 20. 10. 2014 Po 23:34 |   [16]

[15] Pro přímé účastníky natáčení to bylo spíš „Sjedeme se…“ :-D Náš děda tam jednou byl a když se vrátil, málem nás nepoznal.

reagovať

lojzo | 21. 10. 2014 Ut 6:13 |   [17]

Keď sme pri tej dychovke, dovolím si tu odcitovať nedávny príspevok spisovateľa Michala Hvoreckého na fejsbúku:

"Vystupoval som v rakúskom pohraničnom mestečku Laa, čo by kameňom dohodil od Znojma. Poľnohospodársky kraj, kedysi koniec západného sveta. Rýchlo som zistil, že hoci je to hodinu a pol autom od Bratislavy, publikum naďalej nemá o Slovensku ani šajn. Tak som im po čítaní rozprával, čo v mojom detstve znamenali rakúske rádiá, televízne programy a neskôr knihy. Ako som každý týždeň kupoval Volksstimme, pretože v novinách Komunistickej strany Rakúska vychádzal program rakúskej televízie, ktorý sa nikde inde v ČSSR nedal zohnať, a ako sa výtlačky požičiavali medzi rodinnými príslušníkmi a susedmi.

Hneď sa ozval prvý človek z publika, že mu to niečo pripomína a pridávali sa ďalší. Vysvetlili mi, že podobne podpultovo oni zháňali československé noviny, aby sa dozvedeli náš TV program, ktorý sa u nich nikde nedal zistiť! V susednej dedine žil človek, ktorý vyrábal dvadsať kópií Pravdy na prvých xeroxových mašinách a distribuoval ich po regióne. Prosím vás, a čo ste v našej televízii pozerali? pýtam sa. Dychovku! vykríkli zborovo. Tú u nás vysielali málokedy a navyše oveľa horšiu!

Šoféroval som domov nepreniknuteľnou nocou pohraničia, prešiel som cez najužší most medzi západom a východom v Hohenau a v hlave mi stále duneli názvy moravských a slovenských dychových hudieb nadšene vyslovované dolnorakúskym dialektom. Tak nejako musí znieť život, keď zbavuje dospelého človeka posledných ilúzií z detstva."

reagovať

Jago | 21. 10. 2014 Ut 7:06 |   [18]

[17] To tedy zírám!
BTW: Nějaký pěkný tradiční jazz by se tady taky hodil.

reagovať

SV | 21. 10. 2014 Ut 9:43 |   [19]

[17] no totok! 8 – )

reagovať

kety | 21. 10. 2014 Ut 17:13 |   [20]

[17] To bych tedy nečekala! (od těch Rakušáků…) :-D

reagovať

lojzo | 21. 10. 2014 Ut 18:57 |   [21]

[18] Neboj, bude aj jazz. Zatiaľ aspoň jeden za odmenu;-)

reagovať

Oby | 21. 10. 2014 Ut 22:04 |   [22]

Tady jasně vidíte, že zákon nabídky a poptávky funguje vždy a všude. ;-)

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu A když

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod