Spevníček nemecký - 2. časť

V prvej časti sme tu mali nemecké hity prvej polovice 20. storočia, dnes si vypočujeme zopár pesničiek z rokov štyridsiatych a päťdesiatych.

Romantická pesnička, ktorá zahajuje dnešný nemecký spevníček, vznikla už v roku 1915 (aj keď súčasnú melódiu dostala až o 23 rokov neskôr) a pôvodne sa volala „Das Lied eines jungen Soldaten auf der Wacht“, teda Pieseň mladého vojaka na stráži. Preslávila sa ale až počas druhej svetovej vojny pod názvom Lili Marleen.

Hitom sa stala vlastne náhodou a prekvapujúco najprv mimo Nemecka. Keď totiž nemecké vojská v roku 1941 obsadili srbský Belehrad vrátane tamojšieho rozhlasu, okupační redaktori mali k dispozícii len jednu debnu gramofónových platní, takže piesne z nich, vrátane Lili Marleen vysielali stále dookola – a ako dnes vedia už snáď všetci rozhlasoví pracovníci i poslucháči, častá rotácia spraví hit z hocičoho (čím teda nechcem povedať, že táto pieseň je „hocičo“, evidentne sa trafila do doby a vkusu nemeckých vojakov, ktorí dobýjali nový Lebensraum ďaleko od domova). A keďže belehradský vysielač sa dal naladiť prakticky v celom Stredomorí a časti severnej Afriky, poslucháčov bolo dosť…

Lili Marleen v podaní Marlene Dietrich(ovej):

Táto pieseň mala zaujímavé osudy – v roku 1942 nacisti zistili, že jej interpretka Lale Andersen(ová) udržiava podozrivé kontakty so švajčiarskymi židmi, takže ju „stiahli z obehu“ a Lili Marleen s ňou. To ale neuniklo redaktorom BBC, ktorí začali špekulovať, že populárna speváčka skončila v koncentráku, takže Goebbels, aby tieto fámy poprel, Andersenovej zase vystupovať dovolil. Keď však krátko nato Nemci začali vojnu prehrávať, bola Lili Marleen zakázaná znovu, tentokrát pre svoj „pochmúrny a depresívny text“.

Keďže však spomínané Rádio Belehrad počúvali v severnej Afrike nielen Nemci, ale aj Briti, stala sa medzitým Lili Marleen hitom aj medzi spojeneckými vojakmi, naspievala ju Marlene Dietrich(ová) i rôzni ďalší interpreti a neskôr (v júni 1944) sa dokonca umiestnila na 13. mieste hitparády v USA.

A máme tu prvú dnešnú pesničku pre Karla:
Trochu iná Lili Marleen v podaní deathmetalovej kapely Atrocity:

Po (druhej svetovej) vojne to Nemci nemali práve ľahké, zničenú krajinu bolo treba vybudovať znovu, takže na popmusic príliš pomyslenie nebolo. Nemecko, ktoré bolo po porážke rozdelené na štyri okupačné zóny, sa ale postupne opäť stavalo na nohy a potom, čo sa v roku 1948 americká a britská zóna zlúčili do Bizónie, stal sa tam populárnym veselý kuplet Karla Berbuera „Wir sind die Eingeborenen von Bizonesien“ (My sme domorodci z Bizonézie). Krátko nato sa k Bizónii pridali aj Francúzi, pieseň bola mierne aktualizovaná a pod názvom Wir sind die Eingeborenen von Trizonesien sa chvíľu dokonca používala aj ako náhradná nemecká hymna, namiesto skompromitovaného Deutschland, Deutschland über alles.

 


V päťdesiatych rokoch už hudobná scéna v (západnom) Nemecku fungovala vpodstate normálne a prvú nemeckú Zlatú platňu získal v roku 1953 Gerhard Tschierschnitz, známy ako René Carol, s príjemným romantickým tangom so stredomorskou atmosférou Rote Rosen, rote Lippen, roter Wein(Červené ruže, červené pery, červené víno).

 

No a dnešný diel zakončíme optimistickou piesňou z roku 1954 s názvom Am 30. Mai ist der Weltuntergang (30. mája je koniec sveta). Najprv pôvodná verzia

a – hlavne pre Karla – ešte raz to isté v podaní punkrockovej kapely Die toten Hosen:

 

Aby to tu nebolo prenemčinované, dáme si teraz pár dní pauzu a prenechám priestor v spevníčku Jagovi, ktorý nám pripravuje krásny hudobný zážitok – ale nebojte sa, na ďalší diel, v ktorom si pripomenieme nemecké pecky rokov šesťdesiatych, nebudete čakať dlho, začalo ma to baviť! :-D

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

SV | 24. 9. 2012 Po 12:17 |   [1]

Lojzík vie pútavo písať asi o všetkom ;-)

reagovať

SV | 24. 9. 2012 Po 12:18 |   [2]

„začalo ma to baviť!“ no nazdar!

reagovať

lojzo | 24. 9. 2012 Po 12:58 |   [3]

[2] Ďakujem za úprimnosť! :-D

reagovať

Karel | 24. 9. 2012 Po 13:04 |   [4]

Díky Lojzo, že na mě myslíš. To skladba č. 2 je docela zajímavá, ale ta 6. je i na mě trochu moc. Pravdou je, že jsme poslouchali a chodili na koncerty různých výstředností (doba byla taková), ale to jsem byl ještě mladý a blbý… 8-)

reagovať

SV | 24. 9. 2012 Po 13:06 |   [5]

[4] …teraz si už len mladý, však? ;-P

reagovať

Karel | 24. 9. 2012 Po 13:07 |   [6]

[5] Samozřejmě..... ;-)

reagovať

lojzo | 24. 9. 2012 Po 13:21 |   [7]

[4] „doba byla taková“ Pravda, pravda, tie najväčšie šialenosti z prelomu 70. a 80. rokov ešte len prídu. ;-)

reagovať

SV | 24. 9. 2012 Po 13:26 |   [8]

[7] pomóc…

reagovať

TlusŤjochweb | 24. 9. 2012 Po 15:27 |   [9]

Atrocity mne dostala.

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Myslí se i na japonské turisty,

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod