Stručné dejiny kozmonautiky priamou rečou (a na minciach) 1

Na dnes pripadá okrúhle výročie jednej z najvýznamnejších udalostí v histórii kozmonautiky – presne před 50 rokmi, 18. marca 1965, vystúpil Alexej Leonov ako prvý človek v histórii z kozmickej lode do voľného vesmíru. Bol to samozrejme len prvý malý krôčik, ale umožnil mnohé veľké veci v budúcnosti – bez výstupov do vesmíru by bolo nemožné pristátie na Mesiaci či budovanie medzinárodnej kozmickej stanice ISS.
Chcel som najprv napísať o dramatickom lete kozmickej lode Voschod 2 článok, ale to by bolo nosením sov do Atén – radšej si teda prečítajte napríklad tento od Karla Pacnera.
Ja som si napokon povedal, že pri tejto príležitosti zrecyklujem seriál výrokov, ktoré pri „dobývaní vesmíru“ zazneli.

km-001-vesmir

Kazašských 50 tenge z roku 2006 – hoci bez popisu, zobrazenie kozmonauta je však evidentne inšpirované Alexejom Leonovom. Mimochodom, po jeho úspešnom výstupe sa v ktorýchsi sovietskych novinách objavil dokonca návrh na nové slovo "leonovať "- čo by znamenalo voľne sa vznášať vo vesmíre.

S výrokmi ako „Je to malý krok pre človeka, ale veľký skok pre ľudstvo“ alebo „Houston, máme problém“ ste sa už asi stretli všetci. V kozmonautike, ako napokon vo všetkých oboroch ľudskej činnosti platí, že za všetkými tými technickými vymoženosťami a vedeckými objavmi sú (viac či menej obyčajní) ľudia. Okrem dvoch horeuvedených odznelo za tých takmer 60 rokov, ktoré už ubehli od štartu prvej družice, aj množstvo ďaľších výrokov, ktoré stoja za prečítanie. Niektoré hlbokomyseľné a vážne, niektoré dramatické a niektoré úsmevné (nie vždy zámerne).
Tak ma napadlo dať dohromady také malé dejiny kozmonautiky vo výrokoch ľudí okolo nej (a občas pridám nejakú perličku, týkajúcu sa letu, pri ktorom ten-ktorý výrok odznel). Snáď to zaujme aj tých z vás, ktorí ku kozmonautike až tak blízko nemajú.

Na úvod tri technické poznámky:
1. V prípade českých a slovenských zdrojov ponechávam výroky v jazyku zdroja, z ktorého citujem – a vzhľadom na to, že takmer všetky citované knižky a časopisy som čítal v češtine, v priamej reči bude tento jazyk výrazne prevládať. Kompenzujem to vysvetlivkami v slovenčine. ;-) Takisto zachovávam pravopis, niektoré výroky sú (predpokladám, že schválne ;-) ) preložené hovorovým štýlom.
2. Číslo v zátvorke za každým výrokom je zdroj, z ktorého som daný výrok prevzal (niektoré výroky sa vyskytujú vo viacerých knižkách, pričom preklady sa obvykle mierne líšia). Zdroje samotné uvediem potom na záver celého seriálu.
3. „Komunikátor“ (Američania mu hovoria CapCom, čo je skratka z „Capsule Communicator“, neviem ako tomuto človeku hovoria Rusi, tipujem že nejako ako „operator radioupravlenija s ekipažom na bortu kosmičeskogo korablja“) je označenie spojára – človeka v riadiacom stredisku, ktorý v priebehu kozmického letu komunikuje s posádkou (obvykle v tejto funkcii slúžia kozmonauti, ktorí práve neabsolvujú intenzívnu prípravu na kozmický let).

Úvod: Otcovia zakladatelia – od Ciolkovského po von Brauna (do roku 1943)

Začiatkom 20. storočia sa raketovému pohonu a teoretickým úvahám o cestovaní vesmírom venovali niekoľkí osamelí velikáni – dnes sú za najvýznamnejších priekopníkov považovaní Rus poľského pôvodu Konstantin Ciolkovskij, v maďarskej časti Rakúsko-Uhorska narodený Nemec Hermann Oberth a Američan Robert Goddard (v skratke možno konštatovať, že prvý z nich bol čistý teoretik, druhý okrem teoretizovania skúšal s väčšími či menšími úspechmi aj konštruovať a vypúšťať vlastné rakety a u tretieho praktické experimenty s raketami nad teóriou výrazne prevládli).

*

„Země je kolébkou lidstva, ale v kolébce nelze zůstat věčně.“ – Konstantin Ciolkovskij. Tento jeho výrok dnes už nepochybne patrí do „zlatého fondu“ výrokov svetových osobností a od svojho vzniku už poslúžil ako motto mnohým knižkám o kozmonautike (33)

„Nepamatuji se, kde jsem pochytil nápad zabývat se prvními výpočty ohledně rakety. Zdá se, že první semínka zájmu pocházejí od známého fantasty Julese Verna.“ – Konstantin Ciolkovskij. Nebol prvým ani posledným, koho Verne inšpiroval, na rozdiel od mnohých iných ale Verna nielen čítal, ale aj kriticky hodnotil a začal sa možnosťami cestovania vesmírom zaoberať seriózne a vedecky (33)

„Celý svůj život jsem snil o tom, že díky mé práci se lidstvo posune alespoň o krůček dál.“ – Konstantin Ciolkovskij. Myslím, že tento sen sa mu splnil (33)

 

km-002-ciolkovskij

Sovietsky rubeľ s Konstantinom Ciolkovským bol vydaný k 130. výročiu narodenia tohoto takmer slepého vizionára v roku 1987

„Velevážený kolego! Mnohkrát děkuji za materiál, který jste mi zaslal. Pochopitelně že bych byl tím nejposlednejším, kdo by chtěl popírat Vaše prvenství a Vaše zásluhy v oblasti raket, a pouze lituji toho, že jsem se o Vás dověděl až po roce 1925. Kdybych znal dříve Vaše vynikající práce, byl bych dnes ve svých vlastních studiích jistě mnohem dále a vyhnul bych se mnoha marným pokusům.“ – z listu Hermanna Obertha Konstantinovi Ciolkovskému, datovaného 24. októbra 1929 (3)

km-003-oberth

Snažím sa ilustrovať tento seriál mincami z vlastných zdrojov, občas ale musím spraviť výnimku: Pokiaľ mi je známe, tak jedinou mincou venovanou Hermannovi Oberthovi je jedna pa´anga typicky numizmatického štátiku – tichomorského kráľovstva Tonga, vydaná v roku 1993

„Myslel jsem, že v jeho osobě získám důležitého pomocníka, ale ukázalo se, že předmětem jeho práce je jeden z hlavních problémů mého vlastního výzkumu, jmenovitě vývoj kyslíko-benzinového raketového motoru, a já přirozeně nemohu předat stále ještě neúplné výsledky mnoha let hledání pro použití ve studentské diplomce.“ – Robert Goddard o návšteve študenta Franka Malinu. Výrok jasne charakterizuje Goddardovu povahu a jeho až chorobnú obavu z toho, že výsledky jeho práce využije niekto iný. (3)

„Největší význam měl Goddardův první spis z roku 1919. Potom se profesor uzavřel před celým světem a nemohl už vlastně nikomu pomoci. Byla to velká škoda.“ – Frank Malina o Goddardovi. Malina sa neskôr stal spoluzakladateľom a riaditeľom JPL (Jet Propulsion Laboratory), organizácie, ktorá vypustila prvú americkú družicu a dodnes je hlavným výrobcom väčšiny amerických vesmírnych sond (3)

km-004-goddard

Robert Goddard sa svojho mena na minci nedočkal vôbec – jeho postavu však nájdeme na 50-dolárovke Marshallových ostrovov z roku 1989, pripomínajúcej prvý štart Goddardovej rakety s motorom na kvapalné palivo v roku 1926. Túto mincu žiaľ tiež v zbierke (zatiaľ) nemám, tak som si vypomohol fotkou z ebay – podobne ako u predchádzajúceho obrázku.

A to je už na dnes všetko, pokračovanie bude nasledovať v dohľadnej dobe. ;-)

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Wicky | 18. 3. 2015 St 20:53 |   [1]

lojzo, moc pěkný čtení. A myslím, že mám nějakou minci s kosmonámětem. :-)

reagovať

jednorožec | 18. 3. 2015 St 22:28 |   [2]

Frank Malina byl také kumštýř. Viděl jsem jeho kinetická díla v Praze, šedesátá léta, už si nevzpomínám v které výstavní síni. Bylo to celkem zajímavé, víc po technické stránce než co do síly emocionálního dopadu.

reagovať

kety | 18. 3. 2015 St 23:26 |   [3]

[1] A článek Karla Pacnera je jako z hororu. Mám hrozně děravou hlavu. Matně si vzpomínám, že o podobném problému s návratem do lodi, jaký měl Leonov, jsi se, lojzo, zmiňoval už v některém starším článku. Ještě si tak pamatovat, o koho tehdy šlo… Kdybych se to pokoušela najít, půjdu spát až ráno.

reagovať

lojzo | 19. 3. 2015 Št 7:49 |   [4]

[3] Máš dobrú pamäť – a potešila si ma, som rád, že sem tie články nedávam úplne zbytočne. ;-)
Podobné problémy s návratom mal Gene Cernan pri lete Gemini 9.

reagovať

lojzo | 19. 3. 2015 Št 7:57 |   [5]

[2] Vidíš, to som nevedel. Teda našiel som zmienku o tom, že aj maľoval, ale až teraz som si to gúglil – a zistil som, že od päťdesiatych rokov sa venoval viac umeniu než vede. ;-)

reagovať

lojzo | 19. 3. 2015 Št 7:58 |   [6]

[1] Mincu s kozmonámetom? To ma zaujíma! ;-)

reagovať

Tlusťjochweb | 19. 3. 2015 Št 8:45 |   [7]

Zkusil jsem leonovat, ale jde to ztuha.

Na papírovém oběživu se tato tématika nevyskytuje?

reagovať

lojzo | 19. 3. 2015 Št 8:51 |   [8]

[7] Existuje pár bankoviek s astronomickými námetmi, dokonca Rumuni mali na bankovke zatmenie Slnka, ale priamo kozmonautická tematika sa vyskytuje, pokiaľ mi je známe, len na aktuálnej kanadskej päťdolárovke.
Objaví sa tu, keď príde jej čas. ;-)

reagovať

lojzo | 19. 3. 2015 Št 8:59 |   [9]

[7] „Zkusil jsem leonovat, ale jde to ztuha.“ Musíš najprv nabrať dostatočnú výšku.

reagovať

SV | 19. 3. 2015 Št 9:10 |   [10]

fíííha! 8 – )

reagovať

Oby | 19. 3. 2015 Št 11:10 |   [11]

Číst nestíhám, ale peníze se mi moc líbí. ;-)

reagovať

jednorožec | 19. 3. 2015 Št 14:44 |   [12]

[5] To, co Malina vystavoval v Praze byla různě blikající světélka, tj ploché krabice na zdi, přední stěna z mléčného skla, za ní žárovčičky a nějaké rotory či jiná hejblata.
V před-digitálních létech 60tých to bylo zajímavé; dnes každý běžný screen-saver dělá daleko více ohromující „šou“.

reagovať

kety | 19. 3. 2015 Št 17:06 |   [13]

[4] Ano, to je on, díky! Sháněla jsem se tehdy po Posledním muži na Měsíci, ale už je dlouho nedostupný. Možná ještě tak v některé knihovně…

Vždycky jsem ráda, když se dozvídám něco nového, proto taky do kafárničky chodívám. ;-) Díky ti i Jagovi! :-)

reagovať

Jago | 19. 3. 2015 Št 21:24 |   [14]

Lojzo, sláva, konečně ses dokopal k realizaci svého bohulibého záměru. Tak hlavně vydrž, o platidlech čtu vždycky rád. BTW: Už mám doma ty Budějovice.

reagovať

lojzo | 20. 3. 2015 Pia 7:52 |   [15]

[14] Zámerov by bolo… až by to tu bolo preplatidlované. ;-)
Našťastie mám momentálne toľko roboty, že všetky zrealizovať nestíham. 8-)

reagovať

Tlusťjochweb | 20. 3. 2015 Pia 9:32 |   [16]

[15]
„Stříbrňáků není nikdy dost,“ pravil Jidáš.

reagovať

SV | 20. 3. 2015 Pia 11:15 |   [17]

[9] Lojzo, tebe by sa to páčilo?

reagovať

SV | 20. 3. 2015 Pia 11:17 |   [18]

[9] ja by som sa asik trochu dosť bála. ja budem radšej leonovať hladkaním levov ;-)

reagovať

lojzo | 20. 3. 2015 Pia 17:34 |   [19]

[17] Čo, leonovať? Nepochybne!

reagovať

SV | 23. 3. 2015 Po 10:29 |   [20]

[19] som si myslela. ale prosím ťa, úplne navoľno nie! ;-)

reagovať

kety | 23. 3. 2015 Po 23:13 |   [21]

Lojzo, tohle by Tě mohlo zajímat… :-)

reagovať

lojzo | 24. 3. 2015 Ut 7:21 |   [22]

[21] Mohlo! ;-)

reagovať

SV | 24. 3. 2015 Ut 14:33 |   [23]

„Leonov se skamarádil se Staffordem. Země je naším domovem bez hranic.“

reagovať

quick | 12. 4. 2015 Ne 21:59 |   [24]

Není to žádné okrouhlé výročí, přesto připomínám 12. duben 1961 a Jurije Gagarina.

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu 4. díl - autor košo

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod