Včerajší oslávenec: Louis Sullivan

Americký architekt, považovaný za „otca modernizmu“ a občas (aj keď nie celkom oprávnene) aj za „otca mrakodrapov“. Celým menom Louis Henry Sullivan, narodený 3. septembra 1856 v Bostone (Massachusetts, USA), zomrel 14. apríla 1924 v Chicagu (Illinois, USA).

0903-sullivan-01

Louis Sullivan v roku 1876 (Zdroj)

Pochádzal z typickej americkej prisťahovaleckej rodiny, otec bol Ír, mama Švajčiarka. Detstvo prežil na farme svojich starých rodičov, ale v posledných rokoch základnej školy si obľúbil Boston a fascinovaný jeho budovami sa rozhodol, že bude architektom. Po skončení strednej školy nastúpil (ako šesťnásťročný!) na Massachusetts Institute of Technology – čo už vtedy bola špičková škola s vynikajúcou povesťou a zároveň jediná architektonická vysoká škola v USA. Tu ale strávil len rok, potom odchádza do Philadelphie a zamestná sa u architekta Franka Furnessa.

Ekonomická situácia roku 1873 mu však nepraje – kvôli kríze nemá Furness dosť práce, Sullivana čoskoro prepúšťa a ten sa sťahuje do Chicaga, kde je vďaka veľkému požiaru v roku 1871 práce pre stavbárov a architektov dosť.

Tu si dovolím malú odbočku a odcitujem nemeckého architekta Gottfrieda Sempera (spomínam ho v drážďanských potulkách), ktorý krásne popisuje americké stavebníctvo tej doby: „Keď chce Yankee stavať dom, zájde si ráno k architektovi, informuje ho o svojich želaniach, veľkosti pozemku a výške sumy, ktorú hodlá investovať. Večer príde znovu a chce vidieť výkres.“ Stavalo sa jednoducho a rýchlo, systémom „balloon-frame“ – to znamená, že na základovú podmurovku sa postavili drevené stojky a vystužili diagonálnymi vzperami. Jednotlivé časti neboli spájané tesárskymi spojmi (teda začapované do seba), ale jednoducho len oceľovými klincami. Stropy boli takisto z drevených trámov. „Kamenár potom podľa stavu stavebníkovej peňaženky prilepí prednú fasádu,“ – pokračuje Semper, – „pieskovcové platne, mramor alebo žulu a tento obklad prepojí železnými svorkami s trámovou konštrukciou. Potom príde štukatér a pomocou skutočne vynikajúcej omietky urobí z celej stavby najmohutnejší dom na svete.“

0903-sullivan-02

Louis Sullivan (Zdroj)

V Chicagu pracuje Sullivan u architekta Williama Le Baron Jenneyho (ktorý sa neskôr dostane do učebníc vďaka tomu, že v roku 1884 navrhne prvú budovu s oceľovým nosným rámom), ale už o necelý rok odchádza do Paríža, kde rok študuje na École des Beaux-Arts (čo je niečo ako Akadémia umení). Potom sa vracia do Chicaga a zamestná sa vo firme Johnston & Edelman ako kreslič. Čoskoro si ho však všimne architekt Dankmar Adler a v roku 1880 Sullivan prechádza do jeho firmy ako konštruktér a projektant. V roku 1883 sa stáva partnerom, teda spolumajiteľom firmy.

Adler a Sullivan sa dobre dopĺňali – Adlerov náhľad na architektúru bol viac inžiniersky, nebral veľmi ohľad na tradičné architektonické štýly, vymýšľal nové konštrukčné riešenia a nebál sa nových materiálov, zatiaľčo Sullivan (nepochybne vďaka svojmu štúdiu v Európe, kde sa „zaľúbil“ do renesancie) ponímal architektúru viac z umeleckej stránky a Adlerovým konštrukciám dával pôsobivé fasády a interiéry s použitím prírodných motívov.

0903-sullivan-03

Dvere ateliéru Adler & Sullivan (Zdroj)

Adler & Sullivan sa čoskoro stávajú známymi a uznávanými autormi divadelných budov – navrhnú niekoľko divadiel v Chicago, a vďaka svojej sláve vyhrávajú konkurzy aj inde, ďaleko od Illinois (Pueblo v štáte Colorado či Seattle v štáte Washington).

Vrcholom ich divadelných realizácií je nepochybne Auditorium Building v Chicagu, dokončená v roku 1890. Táto impozantná polyfunkčná stavba, zahŕňajúca veľkolepé divadlo (sála má 4250 miest, novátorskú koncepciu a v tej dobe špičkové technické vybavenie), prvotriedny hotel a kancelárske priestory, bola zavŕšením obnovy Chicaga po vyššie spomínanom požiari a všetko podstatné sa o nej dozviete tu (doporučujem prečítať ;-) ).
Sami autori si zriadili kancelárske priestory v najvyššom podlaží veže.

V čase vzniku projektu Auditoria pracoval vo firme Adler & Sullivan ako kreslič aj istý Frank Lloyd Wright, ktorý sa neskôr stal jedným z najlepších a najznámejších architektov. So Sullivanom si veľmi rozumeli, Wright sa od neho veľa naučil (sám neskôr spomínal, že bol „tužkou v Sullivanovej ruke“) a Sullivan si Wrighta vážil natoľko, že ho požiadal o návrh svojho vlastného domu.

0903-sullivan-04

Auditorium Building, Chicago (Zdroj)

0903-sullivan-05

Auditorium Building – impozantné hľadisko divadelnej sály (Zdroj)

Okrem divadiel sa Adler so Sullivanom venovali samozrejme aj iným stavbám, predovšetkým žiadaným kancelárskym budovám. Vo svojej slávnej stati „Vysoká administratívna budova z umeleckého pohľadu“ Sullivan rozčlenil administratívnu budovu na tri celky podľa funkcie – prízemie s reprezentatívnou fasádou, určené pre obchody; nad ním ľubovoľný počet typizovaných kancelárskych podlaží, ktorých fasádu tvorí uniformný raster okien a medziokenných pilierov a napokon posledné podlažie s technickým vybavením či inými doplnkovými funkciami, zvýraznené zakončujúcou atikou (keď sa nad tým zamyslíme, nie je to nič iné, ako klasické členenie stavby na parter, telo a rímsu, používané už v jeho obľúbenej renesancii). Základný princíp svojej tvorby zhrnul takto: „Zákonom všetkých (…) vecí (…) je to, že život je poznateľný vo svojom výraze, že forma vždy vyplýva z funkcie.“ A toto jeho krédo „FFF“ (Form Follows Function) sa neskôr stalo teoretickým východiskom celej modernej architektúry 20. storočia, predovšetkým funkcionalizmu. Treba však povedať, že často bolo chápané príliš zúžene a snáď nepreženiem, keď poviem, že občas aj priamo zneužité – napríklad na obhajobu nearchitektonickej architektúry panelákových sídlisk. Sullivan chápal funkcie trochu širšie, preňho napríklad aj reprezentatívna hodnota domu bola funkciou, ktorú treba brať pri jeho návrhu vážne.

0903-sullivan-06

Administratívna budova Wainwright Building v Saint Luois (Missouri) (Zdroj)

0903-sullivan-07

Wainwright Building – raster fasády (Zdroj)

0903-sullivan-08

Wainwright Building – detail terakotového ornamentu (Zdroj)

0903-sullivan-09

Prudential Building (pôvodne Guaranty Building), Buffalo (New York) (Zdroj)

0903-sullivan-10a

Prudential (Guaranty) Building – fasáda (Zdroj)

0903-sullivan-11

Prudential (Guaranty) Building – detail nárožia rímsy (Zdroj)

0903-sullivan-12

Obchodný dom Schlesinger & Mayer, Chicago (Illinois) (Zdroj)

0903-sullivan-13

Obchodný dom Schlesinger & Mayer – vstup (Zdroj)

0903-sullivan-14

Obchodný dom Schlesinger & Mayer – detail ornamentu (Zdroj)

V roku 1894 doľahla ekonomická recesia aj na Chicago, množstvo zákaziek sa výrazne znížilo a Adler sa rozhodne firmu opustiť – zamestná sa ako konzultant a predajca výťahov. Po niekoľkých mesiacoch síce prichádza na to, že architektonická tvorba mu sedí lepšie a vracia sa k projektovaniu, nie však k Sullivanovi (ktorý je Adlerovým odchodom od firmy sklamaný a urazený). Až do Adlerovej smrti v roku 1900 pracujú obaja v Auditorium Building, ale každý na inom podlaží.
Sullivan v nasledujúcich dvoch desaťročiach trpí nedostatkom práce a peňazí, rozchádza sa s manželkou a prepadá alkoholizmu. Koncom prvej dekády 20. storočia sa ale ešte pozviecha, píše knihy, získava sériu zákaziek na malé bankové a komerčné budovy (ktoré dodnes presvedčivo dokazujú, že jeho tvorba si stále uchovala majstrovskú úroveň) a obnovuje priateľské styky s F. L. Wrightom.

0903-sullivan-15

(Zdroj)

0903-sullivan-16

(Zdroj)

0903-sullivan-17

Sullivanove bankové budovy z prvej dekády 20. storočia (Zdroj)

Louis Sullivan je autorom viac než dvesto stavieb (väčšina z nich dnes už neexistuje). Napriek tomu umiera chudobný a prakticky opustený v chicagskej hotelovej izbe 14. apríla 1924. Jeho pohreb zaplatil Wright.

Zdroje:
Peter Gössel, Gabriele Leuthäuserová: Architektura 20. století (Slovart, Praha 2003)

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Oby | 5. 9. 2012 St 1:23 |   [1]

Pěkné dveře – to jim nakreslil Wright ? ;-)

reagovať

SV | 5. 9. 2012 St 14:16 |   [2]

to zelenočervené celkom pekné. Wright tvoril také hranaté veci?

reagovať

lojzo | 5. 9. 2012 St 15:38 |   [3]

[2] Wright tvoril veci všelijaké – hranaté aj okrúhle. Však uvidíš 8. júna. ;-)

reagovať

lojzo | 5. 9. 2012 St 15:39 |   [4]

[1] Možné je všetko… Ale tipoval by som Sullivana. ;-)

reagovať

SV | 5. 9. 2012 St 15:41 |   [5]

[3] tešííííím! ;-)

reagovať

Karel | 30. 5. 2014 Pia 14:58 |   [6]

[6] Nějaká plevel tu vyrostla… :-\

reagovať

Jago | 30. 5. 2014 Pia 15:28 |   [7]

[6] Už je pryč a zablokovaná. ;-)

reagovať

Oby | 30. 5. 2014 Pia 21:49 |   [8]

[6] [7] Dobrá práce – chválím! :-)

reagovať

Jago | 30. 5. 2014 Pia 22:46 |   [9]

[8] Je to náročné, ti spameři sem lezou pořád, našinec je pomalu nestačí mazat a blokovat.

reagovať

SV | 2. 6. 2014 Po 10:58 |   [10]

[6] obliať niečím ako Roundup? ;-)

reagovať

lojzo | 2. 6. 2014 Po 11:52 |   [11]

[9] Mám pocit, že budeme musieť zaviesť nejakú protirobotiu identifikačnú otázku… :-/

reagovať

SV | 2. 6. 2014 Po 12:59 |   [12]

[11] hm, nepríjemné. ale ako už to musí byť, tak navrhujem niečo o našom obľúbenom slove ;-)

reagovať

Jago | 2. 6. 2014 Po 13:14 |   [13]

[11] Zatím to ještě není tak strašné.

reagovať

lojzo | 10. 12. 2015 Št 10:55 |   [14]

V úvode článku spomínam veľký požiar Chicaga. A dnes som naďabil na fotky, ako vyzeralo Chicago po ňom. Nuž kuknite, ak chcete.

reagovať

Pridávanie komentárov bolo zakázané.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Refektář konventu

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod