Vostok 6

Presne pred 50 rokmi odštartovala do vesmíru sovietska kozmická loď Vostok 6 – a na jej palube prvá žena, Valentina Vladimirovna Tereškova (po našom Tereškovová; zároveň bola prvým kozmonautom v histórii, ktorý pred svojím letom do vesmíru nebol vojenským pilotom).

tereskova-01w

Valentina Tereškovová na známke (Zdroj)

S myšlienkou vyslať do vesmíru ženu prišiel zrejme ako prvý generál Kamanin, šéf oddielu sovietskych kozmonautov. Spomenul ju pred Chruščovom a keďže generálnemu tajomníkovi sa jej propagandistický potenciál hneď zapáčil, nasledoval jeho telefonát námestníkovi predsedu Rady ministrov, teda sovietskej vlády, Dmitrijovi Ustinovovi, pod ktorého kozmonautika v tom čase patrila. A ten následne poveril vytvorením oddielu adeptiek na kozmický let – generála Kamanina. ;-)
Hlavný konštruktér Koroľov ani hlavný teoretik kozmonautiky Keldyš síce týmto nápadom nadšení neboli, vraj nepovažovali kozmickú techniku za dostatočne odskúšanú na to, aby do kozmickej lode posadili neprofesionála (čo je ale dosť pochybný argument, keďže prvé sovietske Vostoky lietali v automatickom režime a kozmonauti boli vpodstate len pasažiermi; skôr by som povedal, že s tou emancipáciou to v Sojúze nerušimom nebolo celkom tak, ako oficiálna propaganda hlásala), ale rozhodnutie Kremľa bolo jasné a záväzné, takže v roku 1962 po niekoľkých kolách výberu vznikol (samozrejme tajný, ako bolo v ZSSR v tej dobe zvykom) päťčlenný oddiel kozmonautiek. Jeho členkami boli mladé parašutistky Irina Solovjovová, Tatiana Kuznecovová, Žanna Jorkinová (neskôr Sergejčiková – počas výcviku sa vydala) a dve Valentiny – Ponomarjovová a Tereškovová.

Na rozdiel od prvého oddielu kozmonautov, ktorý sa počas výcviku stal celkom dobrým kolektívom, u oddielu ženského tomu tak nebolo. Zvlášť obidve Valentiny si príliš nerozumeli, zachoval sa napríklad výrok Ponomarjovovej, ktorá Tereškovovej vytýkala „Komsomol a partaj ťa celkom pokazili!“

Po ukončení výcviku zostavil šéflekár kozmonautov Vladimir Jazdovskij poradie pripravenosti kandidátok na kozmický let. Na prvom mieste bola Valentina Ponomarjovová, na druhom Solovjovová… a Tereškovová bola piata. Posledné slovo však mal generál Kamanin – a ten si usmievavú Valentinu Tereškovovú v priebehu výcviku obľúbil („Tereškovová – to je Gagarin v sukni“, zapísal si do denníka), takže kandidátkou číslo jedna sa stala ona (o dva roky neskôr, v roku 1965 Kamanin napísal: „Ponomarjovová nie je svätá, má naopak mnoho nedostatkov, kvôli ktorým sme na prvý let neposlali ju, ale Tereškovovú. Tá síce bola horšie pripravená, ale mala výrazné a výborné kvality človeka a komunistu.“

tereskova-02w

Také zlaté dievčatko. ;-) (Zdroj)

Prvá kozmonautka sveta sa síce narodila v Rusku, má ale bieloruských predkov. Vyrastala bez otca, ktorý padol v rusko-fínskej vojne keď mala Valentina tri roky. Jej mama to s troma deťmi vôbec nemá ľahké, takže Valentina po skončení siedmich tried základnej školy začína pracovať ako šička a ôsmu triedu absolvuje po večeroch popri zamestnaní. Neskôr pracuje ako tkáčka v rovnakej továrni ako jej mama a staršia sestra a v roku 1959 sa spolu s kamarátkou prihlási medzi parašutistov miestneho aeroklubu, v ktorom do svojho zaradenia do oddielu kozmonautov absolvuje 90 zoskokov. Kozmonautický výcvik bol pre ňu náročný – s ôsmimi triedami základnej školy a bez nejakých technických znalostí sa ani nie je čomu čudovať. „Všetky dôležité manévre sme sa učili neustále dookola, ale nikdy som vlastne úplne presne nevedela, v akom poradí sa má čo robiť“, priznala v rozhovore po rokoch.

Pôvodne bol v pláne súčasný let dvoch kozmonautiek (aby nedošlo k omylu – v dvoch kozmických lodiach), z rôznych dôvodov sa plán zmenil na spoločný „skupinový“ let jedného muža a jednej ženy. A zatiaľčo Tereškovová bola ako účastníčka letu už viac-menej istá, jej partner sa viackrát zmenil – a napokon sa ním stal Valerij Bykovskij (jedným z hlavných dôvodov bola jeho malá postava, takže nebolo treba meniť kreslo, ktoré malo pôvodne slúžiť tej druhej žene). Termín letu bol po viacerých odkladoch, spôsobených technickými problémami (nebola napríklad včas hotová úprava skafandra z „mužského“ na „ženský“), i nevhodnými podmienkami (zvýšená slnečná aktivita, spôsobujúca vysokú úroveň radiácie vo vrchných vrstách atmosféry) stanovený na jún 1963. A tak 14. júna 1963 odštartovala kozmická loď Vostok 5 na palube s Bykovským a dva dni nato aj Vostok 6 s Tereškovovou.

Tereškovovej let sa nedá charakterizovať ako veľmi vydarený. Kozmonautka najprv musela riešiť technickú poruchu (keď dostala kozmická loď pokyn prejsť na nižšiu obežnú dráhu, vďaka chybe v riadiacom programe prešla namiesto toho na vyššiu, teda od Zeme vzdialenejšiu), potom začala trpieť silnou kinetózou (no prosto jej prišlo zle, motala sa jej hlava a silno zvracala – nebola prvá ani posledná, spomedzi kozmonautov postihne kinetóza približne tretinu), neodpovedala na rádiové výzvy riadiaceho strediska, únava ju zmáhala natoľko, že aj počas plánovaných experimentov zaspávala (niektoré zdroje hovoria aj o tom, že nakrátko upadla do bezvedomia) a minimálne jeden biologický experiment neuskutočnila, lebo nedočiahla na príslušné prístroje. Po skončení letu si hlavný konštruktér Koroľov povzdychol „že som si ja s tými ženskými vôbec začínal“ a psychológovia (samozrejme neverejne) konštatovali, že príznaky kozmonautkinho správania zodpovedajú nervovému zrúteniu. Na druhej strane ale napríklad nafotila krásne zábery zemského horizontu.

tereskova-04w

Tereškovová na príležitostnom rubli z roku 1983.

Aj záver letu bol trochu dramatický a Tereškovovej anjel strážny sa asi dosť zapotil. Najprv počas katapultáže z kabíny neudržala hlavu v tej správnej polohe, takže prilbou „ťukla“ o okraj vstupného otvoru – a mala naozaj veľké šťastie, že výsledkom bola len veľká modrina na hlave (počas skúšok prvých kozmických lodí doplatil jeden zo skúšobných pilotov na podobnú situáciu životom). Potom počas klesania na padáku si zdvihla ochranné plexisklo priezoru prilby, aby sa mohla pozrieť na padák nad sebou – a pritom jej padol na nos nejaký zblúdilý kúsok kovu, takže pristála s krvavou tvárou. A do tretice sa na padáku znášala priamo do jazera a len vďaka priaznivému vetru skončila napokon na jeho brehu.

Ohlas letu Vostoku 6 bol ale na celom svete výrazne pozitívny a jeho propagandistický význam bol ohromný. Tereškovová strávila vo vesmíre takmer tri dni (presne 2 dni, 22 hodín a 40 minút), čo bolo viac než všetci dovtedajší americkí astronauti dohromady (Bykovskij dokonca takmer 5 dní, ale aj tak ostal v Tereškovovej tieni). Ako Chruščov správne predpokladal, kozmický let prvej ženy bol povzbudením pre mnohé emancipačné hnutia po celom svete, reklamou na socializmus a Valentina Tereškovová sa stala takmer rovnako slávnou ako Gagarin.

tereskova-03w

Plukovník Tereškovová v roku 1969. (Zdroj)

Krátko po svojom kozmickom lete sa Tereškovová vydala za kolegu – kozmonauta Andrijana Nikolajeva (mnohé zdroje tvrdia, že dôvodom konania tejto „kozmickej svadby“ bolo rozhodnutie Nikitu Chruščova, ale vzhľadom na to, že dcéra Jelena sa manželom Nikolajevovcom narodila už sedem mesiacov po svadbe, určite to nebol dôvod jediný ;-) ; mimochodom, Jelena bola prvým – a dlho jediným – dieťaťom na svete, ktoré malo oboch rodičov kozmonautov). Kozmonautické manželstvo, v ktorom Valentina vpodstate od začiatku nebola veľmi spokojná („V práci zlato, doma despota“ – charakterizovala svojho manžela), vydržalo 19 rokov, po tom, čo ich dcéra dosiahla plnoletosť, sa Nikolajevovci rozviedli. Tereškovová sa vydala po druhýkrát, tentokrát za vojenského lekára Julija Šapošnikova, dnes je vdovou.

Dodnes zostala jedinou ženou, ktorá absolvovala kozmický let v jednomiestnej lodi, v roku 1995 sa stala prvou (a dodnes jedinou) ženou s hodnosťou generála v Rusku.

Komentáre

Pri komentovaní vás prosíme o dodržiavanie elementárnych zásad slušnosti.
Pokiaľ neviete, aké to sú, asi vám niet pomoci, ale predsa len - skúste pozrieť do záveru tohto článku.

Oby | 16. 6. 2013 Ne 22:28 |   [1]

Díky za pěkný článek, lojzo. ;-) Hm, jestli byla Těreškovová usměvavá, tak jsi nějak netrefil ty správné obrázky. 8-O Nebo jsi mohl přidat fotky jejích kolegyň ve výcviku, ať to můžeme porovnat. :-D

reagovať

pepa | 17. 6. 2013 Po 6:08 |   [2]

Zatím jsem kouknul jen jedním okem, takže nevím, jestli nemáš v textu odkaz na" včerejší článek z Technetu":http://technet.idnes.cz/…_vesmir.aspx?…

reagovať

SV | 17. 6. 2013 Po 10:31 |   [3]

ehm po zhliadnutí obrázku na pondelok a tohto článku ma napadli porôzne asociácie ;-)

reagovať

SV | 17. 6. 2013 Po 10:33 |   [4]

…tá kovová prípona… ;-)

reagovať

SV | 17. 6. 2013 Po 10:36 |   [5]

strážneho anjela mala asi špeciálne výkonného ;-) aj skvelých učiteľov, ale určite bola šikovná – kozmonautický výcvik je iste náročný aj pre ľudí s dvomi VŠ.

reagovať

quick | 28. 6. 2013 Pia 10:28 |   [6]

[1] Když váha všech těch řádů a medailí táhne nejen ramena, ale i koutky dolů.
Škoda, „smějící se plukovník“ V. T. by byla určitě hezčí. /Offšem to by jí určitě hned všechny řády sebrali/.

reagovať

quick | 28. 6. 2013 Pia 10:29 |   [7]

Shodou okolností jsem nedávno narazila v knihovně mezi vyřazenými knihami na Velké cesty vesmírem od Pavla Toufara. Nebýt výše lojzova článku, nevšimla bych si, takto jsem ji prolistovala a přinesla domů. Je poplatná době, vyšla v r. 1989 a pro ty, kdo se o kosmonautiku zajímají, je to dnes už „kosmický pravěk“.
Technika je mně vzdálená, zajímavé jsou pro mne přípravy na lety, na co všechno se musí při vybavení kosmických kabin myslet a hlavně životní příběhy nejen kosmonautů, prostě to, co se děje v zákulisí. I když o mnoha věcech se nejen taktně, ale hlavně strategicky mlčí, a kosmonauti se ukazují jako hrdinové bez bázně a hany. Teď jsem zachytila, že V. Těreškovové na fotografii po přistání „vygumovali“ modřiny . Proč? Jako kdyby kosmonaut nemohl být unavený, mít strach, být zoufalý, někam narazit hlavou a po letu musel křepce a s úsměvem vyběhnout na matičku Zemi. Dík, lojzo.

reagovať

SV | 28. 6. 2013 Pia 10:38 |   [8]

[7] „Jako kdyby kosmonaut nemohl být unavený, mít strach, být zoufalý, někam narazit hlavou“
isteže mohol. ale nie Sovietsky kozmonaut ;-)

reagovať

SV | 28. 6. 2013 Pia 10:51 |   [9]

btw, na tej prvej fotke má paní plukovnice na hlave docela zaujímavú zmrzlinársko-vesmírnu čiapočku ;-)

reagovať

SV | 28. 6. 2013 Pia 13:48 |   [10]

[9] „paní plukovnice“ o, pardon. paní generálnice promine ;-)

reagovať

Pripojte svoj komentár!

Môžete používať Texy! syntax.

* Hviezdičkou sú označené povinné údaje.


Rubriky

Najnovšie komentáre

Fotogalérie

    Náhodná fotografia

    Prejdite na fotografiu Trochu nepohodlné,

    Všetky fotogalérie


    Obľúbené adresy



    Služobný vchod